Predstavovanie popradských saleziánov
Na našich sociálnych sieťach sa počas pôstu predstavili mnohí animátori z nášho strediska. (A o pár dní si o nich budete môcť prečítať aj tu!) Počas týždňa modlitieb za povolanie sa začnú predstavovať aj naši popradskí saleziáni. Postupne nám každý povie napríklad svoj obľúbený citát zo Svätého písma (a prečo ním je), motto, ktorým sa riadi alebo čo ho robí úprimne šťastným. Nebudú samozrejme chýbať ani zážitky s mladými. A saleziáni nám odpovedia aj na otázku, kedy si prvýkrát uvedomili, že ich volá Pán.
Prvý sa nám predstaví don Pavol Drška. Obľúbených citátov z Biblie má viac, uviedol napríklad: Pán je môj pastier nič mi nechýba… (Ž23). Tento citát vyjadruje, aby som dôveroval Bohu a veril mu, že on má všetko v rukách. Alebo z Matúšovho evanjelia: milosrdenstvo chcem a nie obetu… (Mt 9,13). Je to preto, lebo som človek spravodlivosti a zákona, tak si často opakujem tento verš, aby som nezabudol, že nad tým všetkým má byť Božie milosrdenstvo. Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym… To je citát, ktorý mi pripomína moju vlastnú úbohosť a krehkosť.
Pozitívna myšlienka, ktorá mu zneje v ušiach vo chvíľach, kedy je znepokojený je – Ničím sa neznepokojuj, kto má Boha, má všetko.
Kedy si uvedomil, že ho volá Pán? Neviem, kedy to bolo prvýkrát, skôr to bola taká séria drobných dotykov Boha v priebehu jedného – dvoch rokov (zmena farára v našej dedine – nový mladý kňaz, ktorý sa venoval mládeži; film o Ježišovi Kristovi, začiatok miništrovania a duchovného života, partia mladých….)
Na základe týchto dotykov sa ma raz náš, už spomínaný pán farár pri jednej spovedi spýtal, či by som sa nechcel stať kňazom a či by som nechcel spoznať saleziánov, na základe čoho som sa prihlásil na saleziánske gymnázium do Šaštína. Tu som zažil rôzne sínusoidy v rozhodovaní sa o povolaní – od chvíle, keď som povedal, že saleziánom sa nikdy nestanem, až po moment, keď som začal rozlišovať svoje povolanie v ašpirantke, ktoré sa zavŕšilo vstupom do noviciátu po skončení strednej školy.
Úprimne šťastným ho robí, keď vidí, že ľudia okolo neho sú šťastní a žijú svoj život v čistej a hlbokej láske.
No a na záver niečo z jeho zážitkov s mladými: Mal som veľa krásnych momentov s deťmi alebo mladými. Tie vtipné boli skôr situačné, takže momentálne si na žiaden nespomínam, ale v spomienkach zostávajú také „milé“ ktoré hrejú pri srdci. Na jednom tábore som v kázni chcel deťom vysvetliť čo to znamená dôverovať Bohu. A tak som sa pýtal jedného dievčaťa, či mi verí, čo jej hovorím. Ona odpovedala: „Áno verím ti.“ „A čo ak ti klamem?“ „Ty by si mi neklamal“, odpovedalo dievča. „A prečo si myslíš, že by som ti neklamal?“ spýtal som sa. Odpoveď dievčaťa ma dostala: „Ty by si mi neklamal, lebo viem, že ma máš rád…“
Pripájame aj niekoľko fotografií Paľa – tie ktoré ho najviac vystihujú, taktiež z divadla, ktoré je jeho obľúbenou činnosťou alebo z táborov a akcií s mladými. :)
