Od mamy Carla Acutisa pre rodičov
Matka budúceho svätého Carla Acutisa ponúka cenné rady pre katolíckych rodičov
· Carlo bol na strednej škole otvorene veriaci. Napriek tomu ho spolužiaci nezavrhli. Ako to?
Niektorí ľudia si myslia, že byť veriaci je niečo, čo vám berie, ale v skutočnosti je to niečo, čo vám dáva. Problémom je neistota, ktorú má dnes väčšina mladých ľudí. Je to neistota, ktorá je aj dôsledkom ich vzdelania. Myslia si, že musia mať najnovší smartfón, značkové oblečenie, inak upadnú do depresie. Alebo si myslia, že musia podstúpiť plastickú operáciu, pretože sa im nepáči ich nos alebo telo. Podľa môjho názoru je veľa krásnych dievčat a ničia sa tým, že si nechávajú robiť plastické operácie.
Ak je vaša sebaistota len na základe týchto skutočností a nevediete duchovný život, potom nemáte pochopenie pre večný život. Žijete, akoby ste boli len telom a mali len svojich päť zmyslov. Určite to vytvára veľkú neistotu.
Keď žijeme eucharistickým životom, dosiahneme naplnenie lásky. Je to život úspešný, ako by povedal Carlo, pretože sme na prvé miesto postavili Boha. Môžete získať Nobelovu cenu, ale bez dosiahnutia tohto cieľa ste zlyhali.
· Čo sa stane, ak budeme žiť bez duchovného života?
Z dlhodobého hľadiska takýto život spôsobuje veľké problémy. Prečo vidíme medzi mladými ľuďmi toľko depresií? Pretože sa nevenujú hodnotám a nemajú duchovný pohľad. Nekladú si žiadne otázky, chcú sa len zabávať a žijú len pre márne potešenie. Takto sa problémy utlmujú, ale keď sa stane niečo vážne, je to katastrofa. Nie sú na nič pripravení, nedokážu nájsť odpovede, ktoré by mali nejaký zmysel.
Odpovede, ktoré majú zmysel, vám môže dať len Kristus. On jediný zomrel a bol vzkriesený. Ako povedal svätý Pavol: “Ak by nebolo vzkriesenia, potom je naša viera márna.” (1 Kor 15, 13-14).
· Aký vplyv má podľa vás nadmerné používanie smartfónov a technológií na ľudí?
Čoraz častejšie vidím deti, ktoré nemajú v očiach žiadne svetlo. Možno je to preto, že trávia toľko času s videohrami a smartfónmi. Zdá sa, že sú bez života. Carlo si to všimol u niekoľkých detí, ktoré poznal a ktoré sa neustále venovali hrám.
Nedávno sa môj manžel prechádzal v Assisi pred veľkým hradom. Narazil na skupinu tínedžerov, bolo ich asi 60, ktorí sedeli v úplnom tichu. Nikto sa medzi sebou nerozprával. Všetci pozerali do svojich telefónov. Manžel urobil fotografiu a poslal mi ju, bolo to naozaj znepokojujúce.
Vďaka tomu chápeme, že tieto nástroje nám berú aj krásu vzťahu. Nezabúdajme, že Trojica je vzťah: Otec, Syn a Duch Svätý. Sme stvorení na to, aby sme boli vo vzájomnom vzťahu. Keď nám to technológia berie, je to proti našej prirodzenosti. Niet divu, že to spôsobuje problémy, dokonca aj tie psychické.
· Myslíte si, že všetky technológie, ktoré dnes máme, odvádzajú pozornosť od modlitby, čo spôsobuje aj fakt, že sa ľudia menej modlia?
Carlo hovorieval, že čas sa nesmie strácať na veci, ktoré Boh nechce. Každá minúta, ktorá uplynie, je o minútu menej pre naše osobné posvätenie. Preto maximalizujme svoj čas pre večnosť.
· Ako Carlo používal svoj mobilný telefón?
Keď Carlo žil, nemali sme smartfóny, ale mali sme Messenger (on si Messenger vypínal). Skutočnosť je taká, že bol nesmierne zaneprázdnený všetkými svojimi aktivitami, výstavami a prácou katechétu, kedy nemal času nazvyš. Svoj mobilný telefón teda používal minimálne.
· Čo si Carlo myslel o videohrách?
Carlo dostal PlayStation, keď mal 8 rokov. Čítal o deťoch v USA, ktoré skončili na klinikách na „detoxikácii“, pretože ich závislosť od videohier dosiahla krajnú hranicu. U niektorých sa objavili problémy s epilepsiou. Preto sa veľmi skoro rozhodol, že sa bude hrať len jednu hodinu týždenne. Vynútil si to a vždy to dodržiaval. To svedčí o cnosti striedmosti, ktorá je jednou zo siedmich cností, podľa ktorých Cirkev vyhlasuje niekoho za svätého. Cnosť striedmosti nám hovorí, aby sme správne využívali tieto dobré veci. Takže aj PlayStation, Xbox, Gameboy ak nie sú príliš násilné (pretože existujú hry, ktoré sú podľa mňa satanské) môžu byť aj pozitívne.
Carlo by však povedal: „Nemôžeme sa nechať zotročiť týmito technológiami. Musíme ich mať pod kontrolou.”
Keďže sme inteligentní a stvorení na Boží obraz, musíme technológie ovládať. Ak vám tieto veci berú slobodu, stávajú sa nástrojmi diabla. Mládež si potom nevytvára vzťahy s inými ľuďmi a nemajú ani sekundu na to, aby sa modlili alebo premýšľali.
· Čo poviete rodičom, ktorých deti opustili vieru?
Svätý Ján Bosco hovorieval, že keď máte malú rastlinku a vidíte, že rastie krivo, musíte ju narovnať malými drevenými paličkami. Je to oveľa ťažšie urobiť, keď rastlinka vyrástla. Potrebujete zvláštnu milosť.
Chybou mnohých rodičov je, že sa denne nemodlia so svojimi deťmi, keď sú malé, a to ráno a večer, pred jedlom, alebo sa s deťmi nemodlia ruženec. Rodičia musia byť prvými katechétmi. Mali by čítať biblické príbehy a príbehy svätých. Musia hovoriť o schválených zjaveniach Cirkvi, ako sú Fatima, Lurdy a Pontmain.
A posledná vec: Nevzdávajte sa. Keď rodičia krstia svoje deti, prisahajú pred Bohom, že ich budú vychovávať v kresťanskej viere.
Minule som v kostole videla pani, ktorá ma zastavila, aby mi povedala, že jej dcéry vo veku 16 a 14 rokov už nechcú chodiť do kostola a kňaz jej povedal, aby ich nenútila. To je chyba. Tento kňaz totiž zrejme neverí, že aj keď tínedžeri chodia na omšu v zlej nálade a bez toho, aby chceli, náš Pán vždy koná vo sviatostiach. Predovšetkým, kým naše deti nedovŕšia 18 rokov, musíme nad nimi uplatňovať určitú autoritu. Keď dovŕšia 18 rokov, môžu sa rozhodnúť, čo budú robiť, dovtedy ich však priveďte na svätú omšu. Táto pani úplne rezignovala, akoby už neostávalo nič iné a to nie je správne.
· Akým ďalším chybám by sa mali rodičia vyhnúť?
Rodičia sa musia naučiť povedať „nie“. Stále hovoriť „áno“ je chyba. Je vedecky dokázané, že dospievajúci ešte nie sú úplne vyvinutí. Ich mozog je stále vo fáze vývoja so synapsiami, ktoré ešte nie sú úplne prepojené.
Ďalším problémom je, keď sa tínedžeri zapájajú do randenia príliš skoro. Našou úlohou je vychovávať a viesť naše deti.
Smartfóny, internet a televízia nemôžu byť opatrovateľkami detí. Mať deti znamená prinášať obete. To málo času, ktoré mám, im musím venovať a tráviť s nimi kvalitný čas. Možno nie je dôležitá kvantita času, ale kvalita.
Rodičia nechávajú svoje deti na internete už od šiestich rokoch. Chápete, že vzhľadom na pornografiu, ktorá existuje na internete, je to deštruktívne. V Taliansku urobili štúdiu, podľa ktorej sa na ňu pozerajú deti od 6 a 7 rokov až do 16 rokov: 80 % z nich sa pozerá na pornografické stránky. Premýšľajte o tom, ako ich to ničí.
Rodičia sa musia naučiť, ako obmedziť internet pomocou systémov, ktoré kontrolujú stránky, na ktoré naše deti chodia. Rodičia sa musia prebudiť, pretože sa zdá, že mnohí sú ako „Šípková Ruženka“ v lese. Toľko rodičov nie je schopných čeliť tejto technológii, kedy mnohých zastihli nepripravených. V právnom systéme existuje príslovie: „Nevedomosť nie je ospravedlnením“. To isté platí aj pre vzdelávanie našich detí.
Rodičia musia byť pozornejší, stratili sme schopnosť používať rozum. Rodičia sú prvými vychovávateľmi. Nemôžete len tak poslať svoje deti na faru a myslieť si, že tam sa vyrieši každý problém.
Z angl. originálu preložila: Jesika Senderáková
prevzaté: slovenskydohovorzarodinu.sk
