Na týždeň v Narnii (pobyťák 2026)

Nedeľa 5.7.

Ako sa dá dostať do Narnie? Počas chatovačky sa nám to podarilo cez prstene a spolu s Lucy cez šatník. Tentokrát nás do nej dopravil autobus. 

Žiaľ, ocitli sme sa v dobe panovania kráľa Miraza – násilného a a krutého muža, ktorý sa na trón dostal neprávom a pôvodných obyvateľov sa snažil vyhubiť.

Keďže na udržanie svojej vlády potreboval silnú armádu, neváhal ani chvíľu a chlapcov podrobil skúškam, po ktorých ich rozdelil do oddielov. V nich dostali príležitosť zoznámiť sa a vytvoriť si svoje symboly. Tiež ich prinútil podpísať listinu o nenávisti k starej Narnii.

Dievčatá sa zatiaľ na kráľovskom dvore ubytovali a taktiež trávili čas spoznávaním sa.

Večer sme spoznali ďalšie dve dôležité osoby žijúce na kráľovskom dvore – princa Kaspiána (synovca kráľa Miraza) a jeho učiteľa Kornélia.

Chlapci sa pridali ku Kaspiánovi na vyučovaní. Spoločne trénovali šerm, jazdu na koni ale aj dejiny a zemepis. Kornéliovi sa podarilo prezradiť aj niečo o starých Narnijčanoch a ukázať, že vôbec nie sú zlí.

Dievčatá zatiaľ požiadal o pomoc s triedením spisov. Podarilo sa im zistiť, že mnoho informácií je prekrútených a sú plné lží. Spoločnými silami odhalili, aké sú skutočné dejiny a čo je iba Mirazova snaha o ukrytie pravdy.

Pondelok 6.7.

Ráno sme sa zobudili na krik. Mirazovi sa narodil syn! A to pre Kaspiána znamená ohrozenie života. Spoločne s ním sme sa rozhodli utiecť z hradu.

Zbalili sme najdôležitejšie veci, Kaspián zobral so sebou vzácny historický roh a s využitím všetkých schopností sme sa preplazili pomedzi stráže a všetky nástrahy až do bezpečia lesa.

Dievčat sa ujalo pár ochotných lesných bytostí. Rozdelili ich na skupinky, v ktorých sa budú pohybovať jednoduchšie ako všetky spolu. Vymysleli si pokriky, o niečo bližšie sa spoznali a napokon sa aj s chlapcami a Kaspiánom stretli v tábore uprostred hôr.

Tu sa pridali aj všetky ďalšie tvory, ktoré Miraz prinútil ukrývať sa. bolo ich nespočetné množstvo – fauny, dryády, kentauri, minotauri, trpaslíci a obri,… Nedôverovali nám a my sme sa ich trochu báli. Aj napriek tomu sme sa rozhodli, že sa o sebe navzájom chceme dozvedieť viac. Každý tvor nám dal úlohy, v ktorých nám prezradil niečo o tom, kto je a ako žije a dozvedel sa aj niečo o nás, našich schopnostiach a talentoch. Nakoniec sme sa dohodli na spolupráci.

Po zotmení nás čakala prvá spoločná misia. Prieskum. Dozvedeli sme sa, kto Miraz a jeho Telmarčania sú a čo sa deje. Zistené správy nás znepokojili a tak sme zorganizovali bojovú poradu. Jej výsledkom bolo, že ráno sa presunieme na Aslanov kopec, kde budeme proti Mirazovej armáde bojovať.

Utorok 7.7.

Zistili sme, že boj nebude taký jednoduchý a neporadíme si. Dievčatá strategicky obchodovali, vymieňali a získavali suroviny, aby sme na boj nešli bez zbraní. Chlapci rýchlo posielali správy do ďalekých kútov zeme, aby nám bez váhania prišli posily.

Takto pripravení sme sa pustili do boja. Žiaľ, nestačilo to. Mirazova armáda nás po dlhom a náročnom boji prinútila utiecť.

V tejto zúfalej situácii sa nám zišiel roh, ktorý Kaspián zobral z hradu. Vraj dokáže privolať starých kráľov a kráľovné Narnie. Vyskúšali sme to. Kaspián zatrúbil a… nič sa nestalo!

Rozhodli sme sa zistiť, či sa náhodou predsalen nedostali do Narnie, ale do inej časti. Pod vedením trpaslíka Trubkina sme sa podujali na túto výpravu. 

Oddiel chlapcov sa vydal jedným smerom, no po krátkom čase sa dostali do telmarského zajatia. Dlhé hodiny strávili pokusom o útek z väzenia, no neúspešne. Vo chvíli, keď to už chceli vzdať ich zachránili práve hľadaní králi Edmund a Peter.

Oddiel dievčat tiež nemal šťastie. Natrafili na ďalšiu zo skupín Telmarských vojakov a tí ich v lese zviazali. Na pomoc im prišli kráľovné Lucy a Susan, a tak sa živé a zdravé stretli s chlapcami.

Spoločné stretnutie bolo dojímavé a šťastné. A v tom sa niesol aj celý večer. Chlapci pomáhali nájsť dlho stratené meče, štíty a brnenia kráľov a dievčatá si scénkami a rozprávaním príbehov pripomínali, ako vyzeral život v Narnii, keď v nej štvorica súrodencov vládla.

Streda 8.7.

Ráno sme sa vydali na cestu späť ku Kaspiánovi a armáde Narnijčanov. Cestou Lucy povedala, že vidí Aslana. Bola jediná a priznávam, neverili sme jej. Po dlhých hodinách chodenia sme sa presvedčili, že to bola chyba. Ušetrili by sme si mnoho času a námahy, ak by sme sa rozhodli dôverovať jej. Ale na druhej strane, príroda, ktorou sme kráčali bola nádherná.

Po návrate ku Kaspiánovi sme všetci, chlapci aj dievčatá, dostali priestor zamyslieť sa, ako dôverujeme druhým a ,,Aslanovi” na našich životných cestách. Bol to priestor spomaliť a pouvažovať, ako budujeme naše vzťahy.

Nadišiel čas hľadať spôsob, akým porazíme Miraza. Kým sme hľadali riešenie, chlapcom sa podarilo získať ďalšie zbrane, tentokrát priamo od Telmarčanov. Tak, že si to vôbec nevšimli.

Na scéne sa zrazu objavila Jádis. Čarodejnica, ktorá znepríjemňovala život štvorici kráľov a kráľovien v čase, keď boli v Narnii prvýkrát. Teraz opäť prišla s lákavou ponukou, že pomôže, ale za akú cenu?

V nočnej samote sa jej musel postaviť každý sám. Zaplatiť cenu ktorú žiada alebo riskovať prehru? Ktorá cesta je tá správna? Rozhodnutie iných neviem, to vám musí povedať každý za seba. Jedno ale viem. Kaspián sa rozhodol nevyhovieť.

Štvrtok 9.7.

Padlo rozhodnutie. Kaspián sa postaví Mirazovi sám v súboji. Podarilo sa nám zostaviť správu a napriek všetkým hliadkam ju bez zranení doručiť až priamo kráľovi. Ten s naším nápadom súhlasil.

Turnaj bol presne podľa plánu. Bol dlhý a náročný, no napokon Kaspián zvíťazil a Miraz zomrel. Telmarčania nás však obvinili zo zrady a zaútočili, čo nás prinútilo ustúpiť. V tomto bode sme sa rozdelili.

Chlapci ostali v neďalekých lesoch. Spoločnými silami sa učili, ako v nich prežiť. Rozložiť oheň, uvariť čaj, upiecť jednoduché jedlo, postaviť prístrešok.

Neskôr sa vydali na lov a pomocou plnenia úloh sa im podarilo chytiť zver, aby sme mali zásoby jedla do boja.

Dievčatá sa vydali za Aslanom. Spolu s ním prebudili v životu aj ďalšie tvory, ktoré ešte stále ostávali ukryté pred útlakom Telmarčanov. A tiež sa pri tom čo-to naučili o prežití v lese. Večer to poriadne oslávili parádnym jedlom, veď životom prekvitajúca Narnia je skutočne dôvodom na oslavu!

Piatok 10.7.

Tentokrát už skutočne pripravení sa chlapci vrhli do boja. Bránili svoju základňu, ničili tú Telmarskú a plánovali dôsledne každý svoj krok. 

Dievčatá zatiaľ plnili poslednú úlohu – oslobodili vodnými turnajmi riečneho boha a tvory s ním uväznené. Po tomto úspechu tiež vstúpili na bojisko. Po hodinách námahy, plánov, bojov a stratégii sa to podarilo. Telmarčania boli porazení a Narnia sa opäť stala slobodnou!

Čerešničkou na torte bola korunovácia Kaspiána za nového kráľa.

A potom ten ťažký záver. Vyhodnotenie a prechod cez portál. Z tejto zeme zázrakov do reality bežných dní.

Saleziáni a Domka – Združenie saleziánskej mládeže, stredisko Poprad

Toto podujatie bolo podporené z dotácií Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR  v oblasti práce s mládežou, ktoré administruje NIVAM – Národný inštitút vzdelávania a mládeže.