Kúsok z Apokalypsy ku slávnosti Všetkých svätých

Dnešná nedeľa Všetkých svätých má nádherné čítania. Také “lahôdkové”. ;) Veľmi ma oslovili komentáre ku prvému čítaniu zo 7. kapitoly Zjavenia sv. Jána z knihy Straszna książka

(https://wydawnictwowam.pl/prod.straszna-ksiazka.14291.htm?sku=81071).

Dá sa použiť ako podnet pre osobnú mini duchovnú obnovu. Ako duchovný “dezert” po nedeľnom obede. Nech sa páči:

1 Potom som videl štyroch anjelov, ako stoja na štyroch uhloch zeme a držia štvoro zemských vetrov, aby nevial vietor ani na zem, ani na more, ani na nijaký strom. 2 A videl som vystupovať od východu slnka iného anjela, ktorý mal pečať živého Boha a mohutným hlasom zvolal na štyroch anjelov, ktorí dostali moc škodiť zemi a moru: 3 „Neškoďte zemi ani moru, ani stromom, kým neoznačíme na čele služobníkov nášho Boha!“ 4 A počul som počet označených: stoštyridsaťštyritisíc označených zo všetkých kmeňov synov Izraela: 5 z Júdovho kmeňa dvanásťtisíc označených, z Rubenovho kmeňa dvanásťtisíc, z Gádovho kmeňa dvanásťtisíc, 6 z Aserovho kmeňa dvanásťtisíc, z Neftaliho kmeňa dvanásťtisíc, z Manassesovho kmeňa dvanásťtisíc, 7 zo Simeonovho kmeňa dvanásťtisíc, z Léviho kmeňa dvanásťtisíc, z Issacharovho kmeňa dvanásťtisíc, 8 zo Zabulonovho kmeňa dvanásťtisíc, z Jozefovho kmeňa dvanásťtisíc, z Benjamínovho kmeňa dvanásťtisíc označených. 9 Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy 10 a mohutným hlasom volali: „Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!“ 11 Všetci anjeli stáli okolo trónu, starcov a štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu 12 a volali: „Amen! Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vďaka, česť a moc i sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen.“ 13 I prehovoril jeden zo starcov a povedal mi: „Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha a odkiaľ prišli?“ 14 Povedal som mu: „Pán môj; ty to vieš.“ A on mi povedal: „To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi. 15 Preto sú pred Božím trónom a dňom i nocou mu slúžia v jeho chráme. A ten, čo sedí na tróne, bude prebývať nad nimi. 16 Už nebudú hladovať ani žízniť; nebude na nich dorážať ani slnko, ani iná horúčosť, 17 lebo Baránok, čo je v strede pred trónom, bude ich pásť a privedie ich k prameňom vôd života. A Boh im zotrie z očí každú slzu.“ Zjv 7

(https://www.mojabiblia.sk/svatepismo/66/zjavenie-apostola-jana-kapitola-7/katolicky-preklad/)

Apokalypsu mnohí považujú za veľmi ťažkú knihu. Tajomnú. Jej siedma kapitola, z ktorej je dnešné prvé čítanie, je akoby oddych, vydýchnutie po ťažkých vetách predošlých kapitol. Boh, ktorý dal tie slová Jánovi, akoby vedel, že po prečítaní príbehu o pečatiach budeme „vycucnutí“. Pane Bože, veď to všetko je také hrozne ťažké… Ježiš tu dáva svetlo. Je to až neuveriteľné, hoci ešte bude opísaných veľa strašných vecí, príšer, beštií, priepastí, morí ohňa, napriek tomu tu môžeme uvidieť, ako sa to všetko skončí. Ku čomu to smeruje. Taká dobrá novina, aby si čitateľ mohol trochu vydýchnuť.

Čítanie začína druhým veršom. Z východu, ktorý symbolizuje spásu, záchranu, prichádza Anjel a mohutným hlasom volá na štyroch iných anjelov, duchovné bytosti, aby prestali škodiť zemi. Čím, ako škodia? V prvom verši tejto kapitoly, ktorý sa nečítal, Ján vidí na štyroch uhloch zeme štyroch anjelov, ktorí držia štvoro vetrov, aby neviali na zem a tak všetkému škodili. Môžeme si pomyslieť: to je čo za absurdita! O čo tu ide?

Štvorka je symbolom rôznorodosti. Nie tá z reklamy na internet. Ale štyri vetry? … Pomôže nám Starý Zákon: príbeh proroka Ezechiela o údolí kostí (Ez 37).

Prorok vchádza do údolia, kde je všetko mŕtve, všade sú len kosti. Ezechiel prorokuje a kosti sa obalia šľachami, svalovinou… ale stále sú to len mŕtvoly. Následne však dostáva príkaz, aby povedal: Duchu, príď od štyroch vetrov a ovej týchto pozabíjaných, nech ožijú! Vtom vstúpil do nich duch a ožili, postavili sa na nohy, obrovské vojsko.

O akom vetre hovorí Ezechiel? Je to vietor, ktorý veje zo 4 strán, čiže rôznorodý, obsahuje všetky prejavy Božieho života. Spôsobujú, že to, čo je mŕtve, čo už nemôže vstať – vstáva, žije, rastie telom, obsahom, prináša ovocie, stáva sa krásnym.

Tí anjeli teda škodili tým, že zadržiavali životodarný Boží vietor. Výsledkom je, že niet šťastia, niet radosti. Je len samota, bolesť, nenávisť a smrť. Preto anjel kričí: stop! Zastavte ich!

Anjel má pečať.

To znamená, že má splnomocnenie od Boha. Má právo konať v jeho mene.

V tomto prípade označovať Božích služobníkov. V týchto dňoch sme boli všetci testovaní, ale tyčinku do nosa nám nesmel pchať hocikto. Dokonca zubári sa sťažovali, že ani oni nie. Oprávnenie dostali iba lekári… Tento splnomocnený anjel teda všetkým dáva na čelo pečať. Znak, potvrdenie, certifikát.

Nie o tom, že sú covid negatívni, ale že patria Bohu. Je ich ohromne veľa. 144 000. To je 12x12x1000. V židovskej symbolike to znamená nespočítateľné množstvo.

Neznamená to, že budú spasení všetci. Ale že spasených bude veľmi veľa. Pochádzajú zo všetkých národov. Z dvanástich izraelských kmeňov sa v prebehu dejín desať stratilo. Rozptýlili sa medzi ostatné národy a zanikli. Ale teraz sa akoby opäť našli. Boh nachádza aj to, čo bolo stratené. Sú tu aj tí, s ktorými sa už nerátalo. O ktorých sa myslelo, že nemajú šancu na záchranu. Lebo Bohu nie je nič nemožné… 144 000 je dvanásť pokolení Izraela, vrátane tých stratených, vynásobené počtom 12 apoštolov a to celé požehnané tisícnásobným Božím milosrdenstvom. Lebo jeho milosrdenstvo trvá až do tisíceho pokolenia. Je to Cirkev, ktorá v sebe spája Židov aj pohanov.

Lenže kto teda môže byť označený pečaťou na znak vykúpenia? Je to krásny symbol. Všimnime si, že označujú ľudí na čelo. Nie na srdce, nie na ruku. Čelo, to je hlava. Tu sa prijímajú rozhodnutia. Je to symbol myslenia, voľby. Označení teda budú tí, ktorí si naozaj vyberú Boha ako svojho Pána, ako svojho Spasiteľa, ako lásku svojho života. Práve v tom spočíva spása, že sa rozhodujem, volím si. Každý človek sa dostáva pred takú voľbu. Možno v poslednej sekunde života. Rozhodol som sa stať kresťanom? Alebo som ním len preto, že ma dali pokrstiť? Lebo ak som katolík len preto, že je taká tradícia, je mi to nanič, lebo to nie je moja voľba. Nestačí len dodržiavať zvyklosti. Boh chce moju voľbu. Moje osobné rozhodnutie.

Prečo je rozhodnutie, voľba, v rukách človeka? Lebo Boh rešpektuje našu slobodu. Nikdy nezotročuje. Nikdy sa nesnaží pritiahnuť nás k sebe nasilu. O téme slobody silným spôsobom hovorí napr. podobenstvo o pozvaných na svadobnú hostinu. Pozvaní sú mnohí, ale prídu len tí, ktorí chcú. Každý človek sa môže sám rozhodnúť, či sa dá označiť, či sa rozhodne patriť Bohu. Každý, z každého ľudu a národa.

V čom ale spočíva to rozhodnutie? Odpoveď je tu, v Apokalypse.

Ľudia v zástupe pred Baránkom majú v rukách palmy.

Je to symbol úcty aj víťazstva. Prišli z veľkého súženia, útlaku. Ale oni v tom všetkom vzdávali Bohu slávu. Súhlasili s tým, že ich život nebude jednoduchý, ľahký. Povedali Bohu: ak sa nedá inak, ok, ideme. Tí, ktorí majú v rukách palmy, hovoria Bohu „áno“. Napriek tomu, že všetko je strašne ťažké. Nesnažia sa len prejsť životom, „dajako prežiť“, ale osláviť Boha svojím životom. Hej, je to „vyššia liga“. Ale spasení sú skrátka takí. Celý Baránkov sprievod sú ľudia, ktorí prišli z veľkého súženia. Ale s palmami! Šli cez ťažkosti, cez zlé veci v živote, ale so zdvihnutou hlavou, oslavujúc Boha. Nezlorečili mu, nešomrali, nesťažovali sa, že je nanič, neschopný, lebo ich neochránil od ťažkostí. Naopak, oslavovali ho za to, že je s nimi. Trochu mi to pripomína don Boscov sen o ružovej aleji… :)

A najdôležitejšia vec na záver. Majú biele šaty.

Biela farba značí víťazstvo ich viery, aj podobnosť s Kristom, ktorého Apokalypsa tiež predstavuje v bielom odeve. Je to odev, ktorý sme dostali pri krste. Palmy v ich rukách môžu byť aj pripomienkou radostného Sviatku Stánkov, pri ktorom si Izraeliti pripomínali víťazstvo nad Egypťanmi a Božiu starostlivosť počas putovania po púšti. Nové šaty pripomínajú aj vyvolený národ, ktorý sa pripravuje na stretnutie so svojim Bohom na hore Sinaj. No tým, ktorý ich všetkých vedie, už nie je Mojžiš, ale Baránok. Boží ľud, pochádzajúci zo všetkých národov, hovoriaci všetkými jazykmi sveta, oslavuje na konci čias víťazstvo Boha a Baránka nad hriechom a smrťou.

Veľký, nádherný zástup svätých slávi nebeskú liturgiu. Sú celkom blízko okolo Božieho trónu, vidia Boha z tváre do tváre. Slávia skutočnú bohoslužbu, klaňajú sa Bohu, oslavujú ho. Jeden zo starcov pri ich opise hovorí, že prichádzajú z veľkého súženia. Prežili nebezpečenstvá, ohrozujúce vernosť ich zmluve s Bohom. Veľké súženie predpovedal v Markovom evanjeliu aj sám Kristus ako znak konca čias: tie dni budú takým súžením, aké nebolo od počiatku, keď Boh stvoril svet… (Mk 13,19). Nehovorí sa tu, že v zástupe sú len a výlučne iba mučeníci. Žiť pre Krista môže byť podobne ťažké ako umrieť za neho. Viera tých ľudí, žijúcich s Bohom aj uprostred ťažkostí, spôsobila, že majú biele šaty. Sú už čistí a nepoškvrnení. Lebo si ich oprali v Baránkovej krvi, ktorý ju vylial počas spásnych udalostí Veľkej noci. Celú Apokalypsu presvetľuje mocné svetlo Kristovej Paschy. Ak tu na zemi veríme a bojujeme spolu s ním, získavame účasť na jeho víťazstve v Nebi.

Spájajú sa tu dve veci: z jednej strany človek prijíma ťažkosti, ide s palmou a oslavuje Boha, no z druhej si uvedomuje svoju slabosť a krehkosť. A predsa v tej slabosti nám Baránok dovoľuje umyť sa v jeho krvi.

Je to veľmi ťažké spojenie, lebo často zažívame pokušenie prežívať akoby len jednu z týchto vecí. Alebo si myslíme, že všetko môžeme urobiť my sami, alebo že všetko má za nás urobiť Boh. V našom texte vyvolení vedia, že za svoju prítomnosť v nebi vďačia Baránkovi, ale že aj sami sa museli snažiť. A že ich to stálo veľa. Ale stálo to za to.

O týchto dnešné Evanjelium hovorí ako o Blahoslavených. Dnešný sviatok ich nazýva svätými. My ich obdivujeme, prosíme o príhovor. A sme pozvaní ich nasledovať. Kiežby sme sa aj my, vďaka Božej milosti a ich silnej pomoci, raz mohli ku nim pripojiť.

Aké “palmy” mi prináša môj život?

Ako sa mi darí ich niesť? Je to moja “bohoslužba”, oslava Boha? Či šomranie? ;)

A čo môj “duchovný odev”? Ako často “periem”? A aké “pracie prostriedky” používam?

Ktorí svätí sú takí moji sprievodcovia na ceste? Čo tak si prečítať dajaký životopis?

Všetci svätí a sväté, orodujte za nás!