Deviatnik k sv. Jánovi Boscovi – 7. deň

/v /od

7. deň deviatnika – Don Bosco a chudoba

Asi nikto z nás nezažíva chudobu v tom najextrémnejšom zmysle a aj napriek občasnému
nedostatku ďakujme Pánu Bohu za to, čo máme.
Našou úlohou je naučiť sa nakladať s vecami, ktoré máme, šetrne a skromne. Koľko máme okolo
seba zbytočného oblečenia, techniky a ďalších
vecí, ktoré nepotrebujeme alebo sme ich použili
len minimálne. Mali by sme sa naučiť omnoho
lepšie zvažovať každý nákup, a to nielen kvôli
hospodárnemu nakladaniu s peniazmi či ochrane
životného prostredia, ale aj kvôli možnosti podeliť sa s chudobnými a núdznymi.


Pápež František:

„Ježiš nielenže stojí na strane
chudobných, ale prežíva s nimi rovnaký osud. To
je silné ponaučenie pre jeho učeníkov v každej
dobe. Jeho slová ‚chudobných máte vždy medzi sebou‘ naznačujú toto: ich prítomnosť medzi nami
je trvalá, no nesmie sa stať zvykom, ktorý vedie
k ľahostajnosti, ale mala by viesť skôr k účasti na
ich živote, ktorú nemožno delegovať na druhých.
Chudobní nie sú ľudia ‚zvonka‘ spoločenstva, ale
sú to naši bratia a sestry, s ktorými máme účasť
na ich utrpení, aby sme zmiernili ich biedu a vylúčenie, aby im bola navrátená dôstojnosť, ktorú
stratili, a zaistená nevyhnutná sociálna inklúzia.
Okrem toho vieme, že každé dobročinné gesto predpokladá dobrodincu a príjemcu, pokým
vzájomná spoluúčasť umožňuje rozvoj bratstva.
Almužna je niečím príležitostným, avšak spoluúčasť je trvalá. Pri almužne hrozí, že pre darcu
bude zadosťučinením a pre prijímateľa ponížením; spoluúčasť posilňuje solidaritu a vytvára nevyhnutné predpoklady na dosiahnutie spravodlivosti. Skrátka, ak chcú veriaci vidieť osobne Krista
a dotknúť sa ho rukou, vedia, kam sa obrátiť: chudobní sú sviatosťou Ježiša, reprezentujú jeho osobu a odkazujú na neho.“ (Posolstvo na 5. svetový
deň chudobných, 14. novembra 2021)


Šnúrky do topánok (1857)


Jozef Brosio píše: „Istého dňa don Bosco a ja sme sa
nachádzali pred domom paláca na ulici Alfieri a chceli
sme navštíviť istého vznešeného pána. Don Bosco mal
sviatočné šaty: obšúchanú reverendu, veľmi starý plášť
a klobúk, ktorý už stratil formu. Náhodou som sa pozrel dolu a videl som, že namiesto šnúrok v topánkach
mal len motúziky začiernené atramentom, ale topánky,
hoci zaplátané, boli vyleštené. Povedal som: ‚Ako to?
Keď iní kňazi prídu na návštevu významných osobností, majú na obuvi strieborné sponky a vy nemáte ani
len hodvábne alebo obyčajné šnúrky, ale len motúzky?
To je už veľa! Ešte horšie, máte krátku reverendu,
a tak robíte zo seba pajáca! Počkajte! Idem vám kúpiť
aspoň plátenné šnúrky.‘ A chcel som ísť do obchodu.
‚Počkaj, poď sem!‘ zastavil ma don Bosco. ‚Myslím, že
mám nejaké peniaze.‘ A hľadal vo všetkých vreckách.
Ale keď mi chcel dať peniaze, priblížila sa akási starenka a prosila o almužnu. Don Bosco hneď stiahol ruku
a dal peniaze starenke. Vtedy som chcel za každú cenu
kúpiť šnúrky za vlastné peniaze. Ale don Bosco ma
zadržal a nebolo ho možné donútiť, aby mi dovolil urobiť to, čo on považoval za vyhadzovanie peňazí. A tak
si týmto spôsobom zaväzoval topánky stále. No mal
na sebe vždy všetko čisté, takže mohol o sebe povedať
so svätým Bernardom: ‚Chudoba ma vždy poteší, špina
nikdy.‘“ (MB V., 671)

Modlitba k donovi Boscovi

Svätý Ján Bosco, otec a učiteľ mládeže,
ty si toľko pracoval pre spásu duší;
buď nám vodcom, aby sme hľadali
svoje duševné dobro a spásu blížneho.
Pomáhaj nám plniť si dobre svoje povinnosti,
premáhať náruživosti a ľudské ohľady.
Nauč nás milovať sviatostného Spasiteľa,
Pannu Máriu Pomocnicu a Svätého Otca,
rímskeho pápeža.
Vypros nám šťastnú hodinu smrti,
aby sme prišli k tebe do neba.
Amen.
Pripomeniem si úmysel,
na ktorý sa modlím tento deviatnik.