Archive for category: Farnosť Poprad – Veľká

Predposledná júnová nedeľa (23.6.2024) je časom, v ktorom sa tradične niečo končí a niečo začína. Známky na vysvedčenia sú už uzatvorené, pravidelné stretká a krúžky už skončili, prichádza pár dní na upratovanie doma, v škole, odovzdávanie kníh… očakávanie na vysvedčenia a doladenie prázdninových plánov. V tomto čase je veľmi správne zastaviť sa a poďakovať Pánovi za požehnanie a sprevádzanie v uplynulom školskom roku a poprosenie si o potrebné milosti na regeneráciu a ochranu duše i tela pre tým, čo by bolo opakom.

Pri svätých omšiach sme zaspievali Te Deum a pripomenuli sme si, ako nás Pán sprevádza a po čom najviac túži – teda, aby sme spoznali jeho veľkú lásku a plán, ktorý má s našim životom.

Popoludnie patrilo stretnutiu rodín, mladých i farníkov, ktorí mali trochu času a cenia si, že môžeme vytvárať Božiu rodinu aj neformálnym spôsobom. Pomaly býva zvykom, že nám Pán daruje na toto pekné stretnutie pekný čas a saleziáni chatu s pekným okolím na Kvetnici.

Dospeláci so saleziánmi pripravili miesta na sedenie, grily na opekanie a prístrešky, ktoré ochránili pred silným letným slnkom. O 14:00 sa postupne ľudia začali schádzať a spoločenstvo pri rozhovoroch a pokojnej atmosfére prežívať dar vzájomnej prítomnosti

Začínajúci animátori spolu so staršími pripravili stanoviská pre deti, aby si zasúťažili a zaskákali, alebo vyskúšali adrenalínovú lanovku.

Radosť zo stretnutia bola veľká, lebo namiesto do plánovaného času 17:00-18:00 mnohí zostali až do večera, keď sa pomaly začalo zmrákať.

Ďakujeme Pánovi i všetkým, ktorí robia malé kroky zo svojho sveta k tomu spoločnému :-) Bolo veľmi pekné, že sa osmelili aj rodiny prvoprijímajúcich a birmovancov a prišli :-) Učme sa byť darom jeden pre druhého.

Tu si môžete pozrieť primície cez YouTube.

15. a 16.jún 2024 sú dva dátumy, ktoré priniesli radosť a povzbudenie v rozmeroch, ktoré nebývajú ani všedné a ani pravidelné.

Rodák z Veľkej – Andrej Dominik – po 6-tich rokoch štúdia a prípravy v seminári na Spišskej kapitule, prijal posvätný rád presbyterátu 2. stupňa, ľudovo – kňazskú vysviacku, z rúk diecézneho biskupa Mons. Františka Trstenského.

V sobotu ho sprevádzali Veličania na Kapitule, kde sa okrem iného dozvedel aj miesto svojho prvého kňazského pôsobenia – v Oravskej farnosti Zákamenné. V nedeľu vyvrcholila slávnostná chvíľa vo Veľkej dlho predtým pripravovanými primíciami. Zbor – v ktorom dali dokopy sily starší i mladí nacvičil repertoár spevov podľa priania primicianta. Šuňavčania (odkiaľ pochádza časť rodiny primicianta) prišli v krojoch a vo veci ho sprevádzali z rodeného domu, kde bolo požehnanie liturgického odevu a kalicha a rodičia dali primiciantovi svoje rodičovské požehnanie. Počas sprievodu do kostola z oblohy padalo požehnanie vo forme jemného dažďa. Do kostola sa zmestili hostia a zopár asertívnych veriacich. Vonku však boli pripravené veľkoplošné obrazovky a lavičky z Klubu Veličanov, takže zídení veriaci mali dostatok miesta, aby mohli počuť, vidieť a do slávnosti sa plnohodnotne zapojiť.

Na slávnosti koncelebrovalo niečo viac ako dvadsať kňazov. Slávnostnú kázeň mal don Marián Zachar v ktorej spomenul Andrejovu cestu za povolaním a daroval mu pár povzbudení, ktoré povzbudili aj nás. Boli tri – spomenie si niekto?

• Obeta – Abrahám je pozvaný obetovať vytúženého syna… Prečo Pán žiada od nás veci, ktoré sa nám zdajú nemožné? … Ako to skončilo? … Pán chce dať niečo nové… Ak Pán niečo žiada, chce dať niečo viac, niečo čo potrebujeme, ale to sami to nevieme získať… Preto sa potrebujeme učiť obetovať. Iba kňaz môže pochopiť, čo znamená byť kňazom… ( hovoriť s Kristom: Toto je moje Telo, ktoré sa obetuje za vás…”)
• Modlitba. Ide o vzťah medzi Otcom a Synom…, ktorý nás spája s Otcom. Stretnutie s Ježišom a cez neho s Otcom… Náš život sa má stať modlitbou, aby ľudia mohli v nás stretať Ježiša. (Silné chvíle modlitby osobné, v Eucharistii, v adorácii).
• Ľudskosť. Práve ľudskú prirodzenosť si Pán vyvolil, aby prejavil svoju Božskosť. Byť normálnym človekom znamená byť svätým. V našej ľudskosti sa malá ľudská láska stretá s Božou… Zostať ľudským a Božím – nie superhrdinom, nie spĺňať predstavy iných, ale Božie o človeku… o spoločenstve, o priateľstve, našej ceste.

Treba pripomenúť, že celú oslavu farníci mladí i starší sprevádzali nielen modlitbou a záujmom, ale aj prípravou. Na farskom – saleziánskom dvore postavili 4 veľké stany s posedením, kde sa mohlo občerstvi asi 500 návštevníkov. Pozvaní hostia s rodinou mali obed v reštaurácii Prestige (bývalý Cin-Cin). Pri organizovaní bolo vnímať radosť a štedrosť Andrejovej rodiny ale aj všetkých zúčastnených.

Nech Pán napĺňa všetkých odhodlaním  kráčať spolu napriek mnohým odlišnostiam a predstavám, ktoré máme, veď jednota nie je produktom ľudského snaženia, ale ovocím pôsobenia Božieho Ducha v otvorených srdcia skrze dary, ku ktorým nás Pán volá.

Pred dvanástimi rokmi bol Andrej na vysviacke Mariána, … kto bude nasledovať kroky Andreja?

Nech Pán požehná túto farnosť na krásny manželstvách, rodinách i duchovných povolaniach – do zasväteného života i do kňazstva. Žatva je veľká, ale robotníkov je mál… Preto proste Pána žatvy…

DV

Tu by sa zišlo zopár fotiek :-)

Matka budúceho svätého Carla Acutisa ponúka cenné rady pre katolíckych rodičov

·        Carlo bol na strednej škole otvorene veriaci. Napriek tomu ho spolužiaci nezavrhli. Ako to?

Niektorí ľudia si myslia, že byť veriaci je niečo, čo vám berie, ale v skutočnosti je to niečo, čo vám dáva. Problémom je neistota, ktorú má dnes väčšina mladých ľudí. Je to neistota, ktorá je aj dôsledkom ich vzdelania. Myslia si, že musia mať najnovší smartfón, značkové oblečenie, inak upadnú do depresie. Alebo si myslia, že musia podstúpiť plastickú operáciu, pretože sa im nepáči ich nos alebo telo. Podľa môjho názoru je veľa krásnych dievčat a ničia sa tým, že si nechávajú robiť plastické operácie. 

Ak je vaša sebaistota len na základe týchto skutočností a nevediete duchovný život, potom nemáte pochopenie pre večný život. Žijete, akoby ste boli len telom a mali len svojich päť zmyslov. Určite to vytvára veľkú neistotu. 

Keď žijeme eucharistickým životom, dosiahneme naplnenie lásky. Je to život úspešný, ako by povedal Carlo, pretože sme na prvé miesto postavili Boha. Môžete získať Nobelovu cenu, ale bez dosiahnutia tohto cieľa ste zlyhali.

·        Čo sa stane, ak budeme žiť bez duchovného života?

Z dlhodobého hľadiska takýto život spôsobuje veľké problémy. Prečo vidíme medzi mladými ľuďmi toľko depresií? Pretože sa nevenujú hodnotám a nemajú duchovný pohľad. Nekladú si žiadne otázky, chcú sa len zabávať a žijú len pre márne potešenie. Takto sa problémy utlmujú, ale keď sa stane niečo vážne, je to katastrofa. Nie sú na nič pripravení, nedokážu nájsť odpovede, ktoré by mali nejaký zmysel.

Odpovede, ktoré majú zmysel, vám môže dať len Kristus. On jediný zomrel a bol vzkriesený. Ako povedal svätý Pavol: “Ak by nebolo vzkriesenia, potom je naša viera márna.” (1 Kor 15, 13-14).

·        Aký vplyv má podľa vás nadmerné používanie smartfónov a technológií na ľudí?

Čoraz častejšie vidím deti, ktoré nemajú v očiach žiadne svetlo. Možno je to preto, že trávia toľko času s videohrami a smartfónmi. Zdá sa, že sú bez života. Carlo si to všimol u niekoľkých detí, ktoré poznal a ktoré sa neustále venovali hrám.

Nedávno sa môj manžel prechádzal v Assisi pred veľkým hradom. Narazil na skupinu tínedžerov, bolo ich asi 60, ktorí sedeli v úplnom tichu. Nikto sa medzi sebou nerozprával. Všetci pozerali do svojich telefónov. Manžel urobil fotografiu a poslal mi ju, bolo to naozaj znepokojujúce.

Vďaka tomu chápeme, že tieto nástroje nám berú aj krásu vzťahu. Nezabúdajme, že Trojica je vzťah: Otec, Syn a Duch Svätý. Sme stvorení na to, aby sme boli vo vzájomnom vzťahu. Keď nám to technológia berie, je to proti našej prirodzenosti. Niet divu, že to spôsobuje problémy, dokonca aj tie psychické. 

·        Myslíte si, že všetky technológie, ktoré dnes máme, odvádzajú pozornosť od modlitby, čo spôsobuje aj fakt, že sa ľudia menej modlia?

Carlo hovorieval, že čas sa nesmie strácať na veci, ktoré Boh nechce. Každá minúta, ktorá uplynie, je o minútu menej pre naše osobné posvätenie. Preto maximalizujme svoj čas pre večnosť.

·        Ako Carlo používal svoj mobilný telefón?

Keď Carlo žil, nemali sme smartfóny, ale mali sme Messenger (on si Messenger vypínal). Skutočnosť je taká, že bol nesmierne zaneprázdnený všetkými svojimi aktivitami, výstavami a prácou katechétu, kedy nemal času nazvyš. Svoj mobilný telefón teda používal minimálne. 

·        Čo si Carlo myslel o videohrách?

Carlo dostal PlayStation, keď mal 8 rokov. Čítal o deťoch v USA, ktoré skončili na klinikách na „detoxikácii“, pretože ich závislosť od videohier dosiahla krajnú hranicu. U niektorých sa objavili problémy s epilepsiou. Preto sa veľmi skoro rozhodol, že sa bude hrať len jednu hodinu týždenne. Vynútil si to a vždy to dodržiaval. To svedčí o cnosti striedmosti, ktorá je jednou zo siedmich cností, podľa ktorých Cirkev vyhlasuje niekoho za svätého. Cnosť striedmosti nám hovorí, aby sme správne využívali tieto dobré veci. Takže aj PlayStation, Xbox, Gameboy ak nie sú príliš násilné (pretože existujú hry, ktoré sú podľa mňa satanské) môžu byť aj pozitívne. 

Carlo by však povedal: „Nemôžeme sa nechať zotročiť týmito technológiami. Musíme ich mať pod kontrolou.”

Keďže sme inteligentní a stvorení na Boží obraz, musíme technológie ovládať. Ak vám tieto veci berú slobodu, stávajú sa nástrojmi diabla. Mládež si potom nevytvára vzťahy s inými ľuďmi a nemajú ani sekundu na to, aby sa modlili alebo premýšľali.

·        Čo poviete rodičom, ktorých deti opustili vieru?

Svätý Ján Bosco hovorieval, že keď máte malú rastlinku a vidíte, že rastie krivo, musíte ju narovnať malými drevenými paličkami. Je to oveľa ťažšie urobiť, keď rastlinka vyrástla. Potrebujete zvláštnu milosť. 

Chybou mnohých rodičov je, že sa denne nemodlia so svojimi deťmi, keď sú malé, a to ráno a večer, pred jedlom, alebo sa s deťmi nemodlia ruženec. Rodičia musia byť prvými katechétmi. Mali by čítať biblické príbehy a príbehy svätých. Musia hovoriť o schválených zjaveniach Cirkvi, ako sú Fatima, Lurdy a Pontmain.

A posledná vec: Nevzdávajte sa. Keď rodičia krstia svoje deti, prisahajú pred Bohom, že ich budú vychovávať v kresťanskej viere. 

Minule som v kostole videla pani, ktorá ma zastavila, aby mi povedala, že jej dcéry vo veku 16 a 14 rokov už nechcú chodiť do kostola a kňaz jej povedal, aby ich nenútila. To je chyba. Tento kňaz totiž zrejme neverí, že aj keď tínedžeri chodia na omšu v zlej nálade a bez toho, aby chceli, náš Pán vždy koná vo sviatostiach. Predovšetkým, kým naše deti nedovŕšia 18 rokov, musíme nad nimi uplatňovať určitú autoritu. Keď dovŕšia 18 rokov, môžu sa rozhodnúť, čo budú robiť, dovtedy ich však priveďte na svätú omšu. Táto pani úplne rezignovala, akoby už neostávalo nič iné a to nie je správne.

·        Akým ďalším chybám by sa mali rodičia vyhnúť?

Rodičia sa musia naučiť povedať „nie“. Stále hovoriť „áno“ je chyba. Je vedecky dokázané, že dospievajúci ešte nie sú úplne vyvinutí. Ich mozog je stále vo fáze vývoja so synapsiami, ktoré ešte nie sú úplne prepojené. 

Ďalším problémom je, keď sa tínedžeri zapájajú do randenia príliš skoro. Našou úlohou je vychovávať a viesť naše deti. 

Smartfóny, internet a televízia nemôžu byť opatrovateľkami detí. Mať deti znamená prinášať obete. To málo času, ktoré mám, im musím venovať a tráviť s nimi kvalitný čas. Možno nie je dôležitá kvantita času, ale kvalita.

Rodičia nechávajú svoje deti na internete už od šiestich rokoch. Chápete, že vzhľadom na pornografiu, ktorá existuje na internete, je to deštruktívne. V Taliansku urobili štúdiu, podľa ktorej sa na ňu pozerajú deti od 6 a 7 rokov až do 16 rokov: 80 % z nich sa pozerá na pornografické stránky. Premýšľajte o tom, ako ich to ničí.

Rodičia sa musia naučiť, ako obmedziť internet pomocou systémov, ktoré kontrolujú stránky, na ktoré naše deti chodia. Rodičia sa musia prebudiť, pretože sa zdá, že mnohí sú ako „Šípková Ruženka“ v lese. Toľko rodičov nie je schopných čeliť tejto technológii, kedy mnohých zastihli nepripravených. V právnom systéme existuje príslovie: „Nevedomosť nie je ospravedlnením“. To isté platí aj pre vzdelávanie našich detí. 

Rodičia musia byť pozornejší, stratili sme schopnosť používať rozum. Rodičia sú prvými vychovávateľmi. Nemôžete len tak poslať svoje deti na faru a myslieť si, že tam sa vyrieši každý problém.

Zdroj: Mother of Soon-to-Be-Saint Carlo Acutis Offers Tips for Catholic Parents| National Catholic Register (ncregister.com)

Z angl. originálu preložila: Jesika Senderáková

prevzaté: slovenskydohovorzarodinu.sk

Dnes (7.6.2024) je Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Historické a geografické centrum úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu sa nachádza v Paray-le-Monial, malej dedinke vo Francúzsku, kde v rokoch 1647 až 1690 žila svätá Mária Margita Alacoque. V roku 1673 sa jej zjavil Pán Ježiš a odovzdal jej posolstvo – obraz Boha, ktorý bol v ostrom kontraste k jansenistickým tendenciám tohto storočia. V celej Cirkvi sviatok Božského Srdca Ježišovho zaviedol pápež Pius IX. v roku 1856.

Úcta k Božskému Srdcu Ježišovmu

Mesiac jún je zasvätený úcte k Božskému Srdcu Ježišovmu.  Božia prozreteľnosť na rozšírenie úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu použila svätú Margitu Máriu Alacoque (+ 1690). Ľudstvu odovzdala rôzne mystické zážitky a videnia. Ježiš dal 12 veľkých prisľúbení tým, ktorí si vykonajú pobožnosť deviatich prvých piatkov. Teda deväť mesiacov po sebe pôjdu na sv. prijímanie na prvý piatok v mesiaci. Najväčším prisľúbením je, že v hodine smrti bude Ježiš pri tom, kto si aspoň raz v živote pobožnosť dobre vykoná.

Podmienky sú (splň si ich poctivo):

1. Ísť na prvý piatok na sv. prijímanie a obetovať ho na odčinenie hriechov, ktoré zraňujú Božské srdce Ježišovo.
2. Ísť na sv. spoveď v niektorý deň pred prvým piatkom (alebo priamo na prvý piatok) a obetovať ju na odčinenie hriechov, ktoré zraňujú Božské srdce Ježišovo.
3. Pomodliť sa na prvý piatok na úmysel Svätého Otca.
4. Celý deň sa snažiť vyhnúť hriechu aj všednému (ľahkému).
5. Vo všetkom mať úmysel obetovať celý svoj deň na odčinenie hriechov, ktoré zraňujú Božské srdce Ježišovo.

Dvanásť prisľúbení pre tých, čo budú uctievať Božské Srdce Ježišovo:

1. Dám im všetky milosti potrebné ich stavu.
2. Vnesiem pokoj do ich rodín.
3. Poteším ich v trápeniach.
4. Stanem sa im bezpečným útočišťom v živote a najmä v hodine smrti.
5. Vylejem hojnosť požehnania na všetky ich podujatia.
6. Hriešnici nájdu v mojom Srdci zdroj milosti a nekonečné more milosrdenstva.
7. Ľahostajné duše sa stanú horlivými.
8. Horlivé duše dosiahnu veľkú dokonalosť.
9. Požehnám tiež domy, kde bude vystavený a uctievaný obraz môjho Najsvätejšieho Srdca.
10. Kňazom dám dar, že obrátia aj najzaťatejšie srdcia.
11. Mená tých, čo budú šíriť túto úctu, budú zapísané v mojom Srdci a nebudú z neho nikdy vymazané.
12. Všetkým, ktorí pristúpia k sv. prijímaniu na prvý piatok počas deviatich mesiacov nepretržite po sebe, sľubujem milosť pokánia pri zomieraní – nezomrú v nemilosti, ani bez sviatostí. Moje Srdce im bude bezpečným útočišťom v posledných chvíľach života.

Sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho

Sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho pre celú Cirkev ustanovil pápež Pius IX. v roku 1856. O 33 rokov neskôr Pápež Lev XIII. povýšil tento sviatok na stupeň 1. triedy a zároveň schválil litánie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.

Osobitnú úctu k Božskému srdcu mal aj svätý pápež Ján Pavol II., počas svojej služby vo veľkej miere hovoril o význame novej evanjelizácie v živote katolíckej cirkvi. Napísal: „Kristovo Srdce musí byť uznané ako srdce Cirkvi: On nás volá k obráteniu, ku zmiereniu. On je ten, ktorý vedie čisté srdcia a tých, ktorí hľadajú spravodlivosť na ceste blahoslavenstiev. Je to on, ktorý rozohňuje spoločenstvo údov jedného tela. Je to on, ktorý nám umožňuje, aby sme sa držali evanjelia a prijali prísľub večného života. Je to on, ktorý nás vysiela na misiu. Dialóg s Ježišovým Srdcom rozširuje ľudské srdce v globálnom meradle.“

 Modlitba zasvätenia Božskému Srdcu

Sv. Margita Mária Alacoque napísala modlitbu zasvätenia Božskému Srdcu, a tak môžeme denne zasväcovať svoj život Srdcu Krista.

Ja, M. zasväcujem sa Tebe, Božské Srdce Ježišovo. Odovzdávam Ti seba celého(ú) – svoj život, svoje myšlienky, svoje skutky, bolesti, aj trápenia. Zasväcujem sa Ti tak, aby každá čiastka mojej vôle a mojej bytosti oslavovala Teba, môjho Tvorcu a Vykupiteľa a patrila iba Tebe. Chcem z lásky k Tebe rešpektovať Tvoju svätú vôľu, ktorú mi zjavuješ v slovách Evanjelia a chcem sa vyhnúť všetkému, čo Ty odsudzuješ ako hriešne a nehodné Božieho dieťaťa. Ty, Božské Srdce, buď jediným objektom mojej lásky, ochrancom môjho života, zárukou spasenia, lekárom mojej krehkosti a nestálosti v dobrom, buď mojím útočiskom v hodine mojej smrti. Dobrotivé Srdce, buď mojím ospravedlnením u svojho Otca. Odvráť odo mňa trest jeho spravodlivého hnevu. Láskavé Srdce, na Tebe staviame všetku svoju dôveru. Pre svoju hriešnosť sa obávam všetkého, ale pre Tvoju dobrotu nestrácam nádej. Znič vo mne všetko, čo by sa Ti nepáčilo, alebo bolo proti Tebe. Vtlač do môjho srdca svoju lásku tak hlboko, aby som na Teba nikdy nezabudol(a). Amen.

Zdroj: https://www.radiomaria.sk/prislubenia-pre-tych-ktori-si-ctia-bozske-srdce-jezisovo/ a https://www.tkkbs.sk/view.php?

Skúsenosť so stretnutia s mocou Božského Srdca: https://modlitba.sk/exorcista-sa-stretava-s-mocou-najsvatejsieho-srdca-jezisovho/