Duchovná obnova birmovancov

…V čase 4.-5. 10.2024 sme zažili dotyk Božieho Slova a Božej prítomnosti, príbehov a prednášok duchovných otcov Pavla a Františka, vnímali sme miesto na východe, kde “nič nie je”, ako premieňa Božia láska, ochotné ruky pracovať a srdcia, ktoré sa zdieľajú s milosťami a pôsobením blahoslavenej Anky Kolesárovej…

Čas sa blíži, sme v blízkej príprave na prijatie sviatosti birmovania. Znamená to, že je potrebné urobiť si súhrn cesty, ktorou sme prešli: oživiť si vedomosti a prax z nich, ktoré potrebujeme pre budúcnosť – na ďalšiu etapu života. Potrebujeme si naladiť srdce tak, aby nehralo na dve strany: proti a pre Boha.

Na tú poslednú úlohu je potrebné stíšenie, modlitba, Božie slovo a sviatosti – najmä Eucharistia a sviatosť zmierenia. Veľkou pomocou je stíšiť sa a putovať na posvätné miesto.

Podarilo sa to 44 birmovancom z 52 a 6 animátorom, ktorí sychravému počasiu odolali a bez prechladnutia nastúpili do autobusu. Vydali sa na krátku-krásnu púť a obnovu do Vysokej nad Uhom. Toto miesto sme si vybrali kvôli hrdinskému príkladu bl. Anky Kolesárovej a kvôli komunite bratov a sestier, ktorí darovali svoj čas, sily pre budovanie miesta prijatia pre pútnikov a mladých, ktorí túžia po obnovení a premene svojho srdca na krásne a čisté. Iba takého je vhodné pre krásny život a dary, ktoré nám cez sviatosti Duch Svätý prináša.

Vnímali sme srdečné prijatie spoločenstva kňazov a komunity – teda zažili sme aspoň trochu – či chvíľku, čo to znamená žiť pre Krista a pre iných. Slávili sme spolu Eucharistiu 2x a niektorí aj sviatosť zmierenia….

Vypočuli sme si príhovor o. Pavla Hudáka o tom, že život sa stavia podobne ako dom. Najdôležitejšie sú základy, ktoré občas skontrolujeme na duchovnej obnove, či sme takí, akých nás chce mať Pán. Ide vlastne o srdce, ktoré si treba chrániť, aby sme ho mali múdre, čisté a milujúce. Poobede sa nám venoval otec František Petruška, ktorý s nami prešiel silu a krásu sviatosti zmierenia, aby sme sa spovedali dobre, jednoducho a pravdivo, lebo len tak nám sviatosť zmierenia osoží a pomôže pri náprave základov života. Veru, niektorým sa podarilo dobre vyspovedať a niektorí sa rozhodli ešte povenovať príprave, aby to stálo za to a boli na sviatosť birmovania veľmi dobre pripravení 😊. Večer – na záver, bola krásna svätá omša aj vďaka našim hudobníkom a speváčkam, no hlavne, kvôli čistým srdciam. Na konci o. František Petruška požehnal prstene a krížiky tým, ktorí si ich zaobstarali a boli ochotní zaviazať sa malým, ale silným sľubom s pomocou bl. Anky Kolesárovej. Pomodlili sme sa tri Zdravasy, chvíľu sme prosili o pomoc pri relikvii bl. Anky a šli sme na miesto, kde je pochovaná.

S nosením prsteňa, alebo krížika sú spojené tieto záväzky:

Rozhodnutie pre vnútornú slobodu a čisté vzťahy.
Denná modlitba troch Zdravasov za dar múdreho, čistého a milujúceho srdca.
Sviatostný život.

Aký je nádherný život, ktorý sa žije v nevinnosti a láske. A aký veľkodušný je Pán v tom, že ak to nešlo doteraz, možno to rozvíjať po dobrej svätej spovedi odteraz.

Niektorým sa podarilo zachytiť, že svätosť Anky a jej hrdinské rozhodnutie nebolo iba vecou momentálneho impulzu, ale výsledkom života v láske k Ježišovi a jej horlivého sviatostného života a usilovnej služby druhým.

A toto je niečo, čo nás čaká aj po sviatosti birmovania – presne to, čo sme si povedali na poslednom stretku. Čaká nás život, ktorý sa nám podarí, ak budem pokračovať v živote učeníka, ktorého Pán pozýva a posiela k iným.

A tu je päť užitočných alebo základných zásad učeníka (ako rozvíjať dary a žiť naplno):

Rozvíjať túžbu, aby si sa chcel stať veľkým. To znamená zamerať život tak, aby som sa stal/la svätým/svätou. (veľkým/ou v Božích očiach).
Modliť sa veľa. To znamená, počúvať Boží hlas v Jeho slove a vo svedomí. Preto je veľmi vhodné čítať liturgické čítania dňa, počúvať v kostole príhovor kňaza a v modlitbe si strážiť tieto spôsoby („AKVA“): adorácia, kajúcnosť, vzdávanie vďaky, akútna úpenlivá prosba – suplikácia).
Žiť život v spoločenstve. To znamená, že nesmiem zostať sám/a mimo spoločenstva viery, sám/a sa nedostanem do neba. Pán mi dal preto rodičov, krstných, birmovného rodiča, a tiež sa potrebujem obklopiť priateľmi, ktorí rozvíjajú dar viery.
Naplno využívať dar sviatostí. To znamená, že potrebujem často chodievať na sv. omšu, minimálne v nedeľu a prikázané sviatky (pozor na minimalizmus – dôležité je žiť naplno a to s minimom Božej pomoci a lásky nedá), po každom páde vstať, preto je potrebná pravidelná sviatosť zmierenia a po ťažkom hriechu čím skôr.
Žiť misijný život. Je to povinnosť – kresťanská povinnosť. Na konci omše v latinčine zaznieva: Ite misa est – si poslaný/á! Je to poslanie, ktoré dostávaš naplno s darmi v birmovke, aby si prinášal/la Božiu lásku, Jeho život, slovo, príklad, spôsob života tam, kde Ťa Pán pozýva – posiela.