Animátorské Emauzy

Milý denník popradských animátorov,

po Veľkej noci strávenej s rodinami a v našich farnostiach prichádza aj čas, aby sme sa znovu stretli aj my – animátori tvojho strediska.

Ako to už býva zvykom, hoc si na to nikto nepamätá, dôvodom nášho zhromaždenia boli – Emauzy. Ako dopadli Emauzy podľa Lukáša? To sa dočítaš v Lukášovom Evanjeliu, 24;13-32. Snáď si nemyslel na niečo iné…

Miro nás pútavým gifom navnadil, a tak sme sa viacerí odhodlali akcie zúčastniť. Hoc niektorí stále netušili kam a stratili sa v čase i v priestore. Keď sa úvodná naháňačka a schovávačka skončila, mohli sme začať s programom na Kvetnici. Vydali sme sa v ústrety západu slnka na Zámčisko. K západu slnka. No. Organizátori zabudli objednať slnko… Hmla a saharský piesok nás obrali o veľa výhľadov. Ale pekné fotky máme, tak sa sťažovať nebudem.

Cestu dole sme obohatili o duchovný zážitok modlitbou ruženca. Z Kvetnice sa naša zostava presunula do nášho skromného oratka.

Iba jedna členka zostavy však vedela, čo sa bude diať ďalej. Pripravila si pre nás totižto veľkú súťaž s jasnou témou: naše oratko a ľudia (alebo veci) v ňom. 

Krycie meno tejto súťaže bolo BAK. Pýtaš sa prečo? Poviem ti len toľko, že tvorkyňa súťaže má veľmi rada skratky, a nie každý im musí rozumieť.

Popasovali sme sa s otázkami o prítomnosti i histórii oratka, skúšali sme šťastie pri bizarných štatistikách, spomínali si na texty táborových hymien, a vo veľkom finále ukladali náhodne vybrané predmety na správne miesto v oratku.

V priemernom animátorskom denníku by stálo, že víťazstvo nebolo dôležité a je hlavné, že sa všetci dobre bavili, ale vyhrať sa podarilo mojej skupinke, takže tu také veci písať nebudem. Radšej sa poďakujem skvelej spoluanimátorke, ktorá pripravila program a dala mi tak možnosť opäť v niečom zvíťaziť.

Pozbierané koláčiky a teplé čajíky zo stola zmizli rýchlo, to isté sa dá povedať aj o našom spoločnom čase. Ale slovami klasika „dobre bolo”, už aspoň všetci vieme, čo sa robí na takých Emauzách.