Deviatnik k sv. Jánovi Boscovi – 8. deň

8. deň deviatnika – Don Bosco a túžba zachraňovať

V dnešnej dobe sme akosi zleniveli, a to nielen
telesne, ale aj mentálne. Veľa ráz nemáme síl
vstať a opustiť naše vyšliapané chodníčky alebo
zmeniť isté návyky. Bojíme sa neprijatia a nepochopenia zo strany iných a ostávame často aj
v zlom prostredí. Často je to prostredie násilných
počítačových hier, romantických nereálnych seriálov, sociálnych sietí so všetkým, čo ponúkajú,
nehovoriac o zlých kamarátoch. Prosme si od
Pána Boha milosť, aby sa našiel niekto, kto nás
vytrhne z „našich chorých prostredí“ a privedie
nás k novému životu.


Pápež František: „Prvá reakcia človeka, ktorého
sa dotkol Kristus a vrátil ho do života, je rozprávať a bez strachu a komplexov prejaviť, čo má na
srdci, svoju osobnosť, svoje túžby, potreby, sny.
Možno to prv nikdy neurobil, lebo bol presvedčený, že by ho nikto nepochopil! Hovoriť značí
tiež nadviazať vzťah s druhými. Keď sme ‚mŕtvi‘,
uzavierame sa do seba, prerušujeme vzťahy alebo
sa stávame povrchnými, falošnými, pokrytcami. Keď nám Ježiš znovu dáva život, ‚vracia‘ nás
k druhým. Dnes síce často existuje ‚spojenie‘,
avšak nie komunikácia. Nerozumné používanie
elektronických zariadení môže spôsobiť, že budeme stále ‚prilepení‘ k obrazovke. Vychádzajúc
z Ježišovho slova ‚Vstaň!‘ by som chcel spolu
s vami mladými týmto posolstvom vyzvať aj na
kultúrne obrátenie. Nech vďaka nám v kultúre,
ktorá chce, aby mladí boli izolovaní a ponorení
do virtuálnych svetov, obieha toto Ježišovo slovo
‚Vstaň!‘. Je to výzva otvoriť sa realite, ktorá vysoko
prevyšuje tú virtuálnu. Neznamená to, že chceme
znehodnocovať technológie, ale chceme ich používať ako prostriedok, a nie ako cieľ. Vstaň značí aj
snívaj, riskuj, usiluj sa zmeniť svet, znovu zapáľ svoje túžby, medituj o nebi, o hviezdach, o svete vo
svojom vnútri. ‚Vstaň a staň sa tým, kým si!‘ Vďaka
tomuto posolstvu mnohé vyhasnuté tváre mladých ľudí okolo nás ožijú a stanú sa krajšími než
akákoľvek virtuálna realita. Pretože ak ty daruješ
život, niekto ho prijme. To, čo je pekné, vyvoláva
zaľúbenie. A ak sa mladý človek do niečoho —
alebo lepšie do niekoho — zaľúbi, napokon vstane
a ide robiť veľké veci.“ (Posolstvo na 35. svetový
deň mládeže, 11. februára 2020)


„To je on!“ (1850)


V roku 1850 istý otec savojskej rodiny sa stal protestantom, aby dostal peniaze, ktoré dávali za odpadnutie
od viery, a žiadal, aby ho v tom nasledovali žena a syn.
Ale nič nezmohol, lebo žena bola neoblomná a podobne
aj syn. Istej noci mal chlapec sen. Snívalo sa mu, že
ho vlečú do protestantského kostola, a kým sa bránil
násiliu, zjavil sa mu akýsi kňaz, ktorý ho vyslobodil
a odviedol so sebou. Ráno sen porozprával svojej matke, ktorá hľadala všetky možné cesty, aby ho dostala do
bezpečia v niektorom výchovnom ústave. Akási osoba
jej odporúčala umiestniť ho u dona Bosca v oratóriu.
Šla tam aj s chlapcom istého nedeľného rána. A keď
zistila, že v kostole je sv. omša, vošla dnu. A hľa, práve
mal celebrovať don Bosco. Len čo ho chlapec uvidel,
zvolal: „To je on, to je on!“ Keďže chlapec stále kričal
a matka plakala, katechéta, istý Carlo Albano Bognino,
neskoršie školský inšpektor v La Spezia, ich zaviedol
do sakristie, kde sa dozvedel o sne a o ostatnom. Keď
don Bosco odslúžil omšu, vrátil sa do sakristie a odložil
omšové rúcho, chlapec pribehol k nemu a so zopätými rukami ho prosil: „Otče môj! Zachráňte ma!“ Don
Bosco bez všetkého prijal chlapca a ponechal ho v oratóriu niekoľko rokov. (MB XVIII., 71)

Modlitba k donovi Boscovi

Svätý Ján Bosco, otec a učiteľ mládeže,
ty si toľko pracoval pre spásu duší;
buď nám vodcom, aby sme hľadali
svoje duševné dobro a spásu blížneho.
Pomáhaj nám plniť si dobre svoje povinnosti,
premáhať náruživosti a ľudské ohľady.
Nauč nás milovať sviatostného Spasiteľa,
Pannu Máriu Pomocnicu a Svätého Otca,
rímskeho pápeža.
Vypros nám šťastnú hodinu smrti,
aby sme prišli k tebe do neba.
Amen.
Pripomeniem si úmysel,
na ktorý sa modlím tento deviatnik.