Deviatnik k sv. Jánovi Boscovi – 6. deň

6. deň deviatnika – Don Bosco a nástrahy zlého

Určite sa každému z nás v nejakej forme stalo, že
ak sme išli robiť dobré dielo, niečo z toho nevyšlo
alebo prišli neočakávané ťažkosti. Ako hovorí istý
salezián: „Diabol napľuje do každej polievky.“ Zlý
duch sa snaží prekaziť dobro, o ktoré sa snažíme.
Rátajme s tým, že ak ide o Božiu vec, ťažkosti prídu. No nikdy nie sú také veľké, aby Pán Boh nezvíťazil. Niekedy to síce trvá dlho, ale trpezlivosť
prinesie ovocie.

Pápež František:

„Ale ani v čase najväčšej skúšky
nás Boh nenecháva samých. Keď sa Ježiš odoberie
modliť sa do Getsemani, jeho srdce zachváti nevysloviteľná úzkosť — tak to hovorí učeníkom —
a zakúša samotu a opustenosť, sám, so zodpovednosťou za všetky hriechy sveta na pleciach. Sám,
s nevysloviteľnou úzkosťou. Skúška je taká trýznivá, že sa deje niečo nečakané. Ježiš nikdy neprosil
o lásku pre seba samého, ale v tú noc pociťuje vo
svojej duši smútok až na smrť, a tak prosí o blízkosť svojich priateľov: ‚Ostaňte tu a bdejte so mnou!‘
(Mt 26, 38). Ako vieme, učeníci, zavalení únavou
vyvolanou strachom, zaspali. V čase agónie Boh prosí človeka, aby ho neopustil, a človek, naopak,
spí. V čase, keď človek spoznáva svoju skúšku,
Boh, naopak, bdie. V tých najhorších chvíľach
nášho života, vo chvíľach najväčšieho utrpenia,
vo chvíľach najväčšej úzkosti, Boh bdie spolu
s nami, Boh bojuje spolu s nami, je vždy blízko
nás. Prečo? Pretože je Otec. To je naša útecha
v hodine skúšky: vedieť, že to údolie, odkedy ho
Ježiš prekročil, už nie je bezútešné, ale je požehnané prítomnosťou Božieho Syna. On nás nikdy
neopustí! Preto vzdiaľ od nás, ó Bože, čas skúšky
a pokušenia. Ale keď tento čas na nás príde, Otče
náš, ukáž nám, že nie sme sami — ty si Otec, —
ukáž nám, že Kristus už vzal na seba aj ťarchu
tohto kríža. Ukáž nám, že Ježiš nás volá, aby sme
ho niesli s ním, odovzdajúc sa s dôverou do Tvojej
lásky.“ (Generálna audiencia, 1. mája 2019)

Diablove útoky (1857)

Zdá sa, že aj v roku 1857 musel don Bosco znášať útoky diabla, ktorému sa nepáčila jeho horlivosť. A naozaj sme spoznali, že don Bosco znáša ťažké diablove
útoky. Bolo to vždy, keď sa podujal na nejaké významné dielo na väčšiu Božiu slávu. Keď sme sa raz ráno
spýtali dona Bosca, či sa dobre vyspal, povedal: „Veľmi
nie. Znepokojovalo ma akési ošklivé zviera, podobné
medveďovi, ktoré sa priblížilo k mojej posteli a chcelo
ma zahrdúsiť.“ A toto sa nestalo len raz. Don Bosco
jasne povedal, že to boli pekelné nástrahy. Iní z oratória porozprávali tými istými slovami hore uvedený
prípad a na základe istých úkazov boli presvedčení,
že tam skutočne bolo niečo mimoprirodzené. V noci,
keď don Bosco dopísal prvé Pravidlá saleziánskej
spoločnosti, ktoré boli výsledkom mnohých modlitieb,
rozmýšľania a námahy, sa mu po napísaní poslednej
vety „Na väčšiu Božiu slávu“ ukázal pekelný duch.
Stôl sa začal hýbať, kalamár sa prevrátil, jeho rukopis
polial atrament. Potom rukopis vyletel do výšky, padol
na zem a roztvoril sa. Pritom bolo počuť také strašné
zvuky, že vzbudzovali hrôzu. A potom bolo všetko také
znečistené, že sa to nedalo čítať. Don Bosco musel začať prácu od začiatku. To prezradil don Bosco niektorým a medzi inými aj misionárovi donovi Rabagliatimu
Evasiovi. (MB V., 694)

Modlitba k donovi Boscovi

Svätý Ján Bosco, otec a učiteľ mládeže,
ty si toľko pracoval pre spásu duší;
buď nám vodcom, aby sme hľadali
svoje duševné dobro a spásu blížneho.
Pomáhaj nám plniť si dobre svoje povinnosti,
premáhať náruživosti a ľudské ohľady.
Nauč nás milovať sviatostného Spasiteľa,
Pannu Máriu Pomocnicu a Svätého Otca,
rímskeho pápeža.
Vypros nám šťastnú hodinu smrti,
aby sme prišli k tebe do neba.
Amen.
Pripomeniem si úmysel,
na ktorý sa modlím tento deviatnik.