Deviatnik k sv. Jánovi Boscovi – 1. deň

/v /od

1. deň deviatnika (22. januára) – Don Bosco a pokora

Dnešným dňom začíname modlitbovú prípravu na sviatok Jána Bosca, zakladateľa saleziánskej spoločnosti. Súčasťou deviatnika, ktorého autorom je don František Kubovič SDB, je krátky príbeh zo života dona Bosca a povzbudenie od pápeža Františka.


Občas žijeme vo vedomí, že veľké množstvo informácií nám pomôže spoznať pravdu o živote
a svete. Mnohokrát sú to však dezinformácie,
ohovárania, klebety, polopravdy a hoaxy o iných
ľuďoch, ktoré uspokoja našu zvedavosť. Väčšinou
sa nad nimi vôbec kriticky nezamyslíme a zhltneme ich aj „s navijakom“. Namiesto toho, aby
sme poctivo a pokorne hľadali pravdu o druhých,
sa často bojíme spýtať sa na ňu ich samotných.
Chýba nám odvaha zvoliť si namiesto cesty kriku,
silných slov a slávy Ježišovu cestu pokory.


Pápež František:

„Prácou Jána Krstiteľa nebolo
ani tak kázať, že príde Ježiš a pripravovať ľud, ale
vydať svedectvo o Ježišovi Kristovi, a to vlastným
životom. A zároveň vydať svedectvo o ceste, ktorú
si zvolil Boh pre našu spásu: o ceste pokorovania
sa. Sv. Pavol to jasne vyjadruje vo svojom liste
Filipanom: ‚Ježiš sám sa zriekol seba samého, uponížil sa až na smrť, na smrť na kríži.‘ A táto smrť na
kríži, táto cesta uponíženia sa, pokorenia sa, je aj
našou cestou; je to cesta, ktorú Boh ukazuje kresťanom, aby napredovali. Keď sa snažíme ukázať sa — v Cirkvi, v komunite —, aby sme získali nejakú
pozíciu či niečo iné, to je cesta sveta, je to svetská
cesta, a nie tá Ježišova. A aj duchovným pastierom
sa môže prihodiť toto pokušenie šplhúnstva: ‚Toto
je nespravodlivosť, toto je pokorenie, nemôžem to
tolerovať.‘ Ak však duchovný pastier ide po tejto
ceste, nie je Ježišovým učeníkom: je šplhúňom oblečeným v taláre. Niet pokory bez poníženia.“
(Homília z Domu sv. Marty, 7. februára 2020)


Don Bosco nie je ani anjel ani zlý duch (1871)
Pri jednej návšteve v meste Borgo San Martino
v auguste v roku 1871 sa donovi Boscovi stal počas
cesty vlakom tento prípad. V kupé, v ktorom don
Bosco sedel, sedeli aj dvaja páni a rozprávali sa práve
o ňom. Jeden oduševnený za jeho dielo ho vychvaľoval
do neba. Druhý však nielen že tvrdil, že si ho vôbec
neváži, ale ostro kritizoval jeho apoštolskú prácu.
Dišputa bola veľmi búrlivá. Aby sa to už raz skončilo, jeden z nich, vidiac v kúte skromne sedieť akéhosi
kňaza, povedal druhému: „Dobre! Tu je akýsi kňaz.
Požiadajme ho, aby nás on rozsúdil. Čo on povie, to
prijmeme.“ „Súhlasím,“ povedal druhý. Vtedy sa prvý
muž obrátil na dona Bosca a povedal mu: „Prepáčte,
dôstojný pane, že vás zaťahujem do spornej otázky.
V tejto veci môže najlepšie rozhodnúť len kňaz. Odkiaľ

pochádzate?“ „Z Turína.“ „Patríte do tejto diecézy?“
„Bývam v Turíne.“ „Poznáte dona Bosca?“ „Poznám
a to veľmi dobre!“ „Teda povedzte nám nestranne, kto
z nás dvoch má pravdu?“ Don Bosco odvetil: „Vy ste
toho nahovorili príliš veľa. Don Bosco nie je anjel.
Anjeli nebývajú na zemi, ale v nebi. Vy však,“ obrátil
sa k druhému mužovi, „ste zasa dosť preháňali. Don
Bosco zaiste nie je taký zlý, že by bol diablom.“ „Nuž
a záver?“ „Don Bosco je obyčajný kňaz, ktorý sa môže
mýliť. To málo dobrého, čo robí, robí z najlepším úmyslom, aby pomáhal blížnemu.“ Medzitým vlak dorazil do
Borga. Don Bosco vystúpil a tu mu pribehli v ústrety
kňazi a klerici a radostne ho vítali: „Don Bosco! Don
Bosco!“ Ten muž, čo o ňom rozprával tak nepriaznivo,
sa zahanbil, vystúpil a utekal k nemu, aby ho odprosil. Don Bosco, ako obyčajne usmievavý, mu láskavo
povedal: „Netreba odprosovať, ale vám odporúčam,
ak budete chcieť niekoho kritizovať, najprv sa dobre
presvedčte, či nie je pri vás a či nepočuje to, čo o ňom
hovoríte…“ (MB X., 128)

Modlitba k donovi Boscovi
Svätý Ján Bosco, otec a učiteľ mládeže,
ty si toľko pracoval pre spásu duší;
buď nám vodcom, aby sme hľadali
svoje duševné dobro a spásu blížneho.
Pomáhaj nám plniť si dobre svoje povinnosti,
premáhať náruživosti a ľudské ohľady.
Nauč nás milovať sviatostného Spasiteľa,
Pannu Máriu Pomocnicu a Svätého Otca,
rímskeho pápeža.
Vypros nám šťastnú hodinu smrti,
aby sme prišli k tebe do neba.
Amen.
Pripomeniem si úmysel,
na ktorý sa modlím tento deviatnik.