Silvestrovská chata
Táto silvestrovská chata je výnimočná. Spojenie oratkári, veličania a Teplička možno na prvý pohľad vyzerá ako potenciálny Armagedon, no v skutočnosti od toho máme ďaleko. (Vďaka Bohu!) Už 30. decembra sa zbierame na chatu. Cesta je, ako inak, neskutočne romantická. Zasnežené kopce, západ slnka, atď., atď., chápeme sa. Program v duchu animátori animátorom nikdy nesklame – voľnú zábavu teda po zotmení striedajú pripravené hry. V tímoch vymýšľame scénky o tom, čo nám priniesol uplynulý rok. Síce sme sa možno niektorí zabavili viac Pri Príprave Parádneho Predstavenia ako Pri jeho Prezentácii, no Povedala by som; hlavné je, že sme sa zabavili. Pecka! Nasleduje vedomostný kvíz, Einsteinova hádanka, aj pohybovejšie úlohy, ako nostalgický bottle flip. Najviac sme si hlavy lámali (našťastie iba hlavy a našťastie iba metaforicky) pri poslednej výzve večera – položiť plastový pohár čo najďalej za čiaru, pričom sa za čiarou nesmieme dotknúť zeme. To vám poviem, to boli figúry a kombinácie. A hlavne sranda. No a šup do postele, lebo na Silvestra nás čaká výlet/túra/krátka prechádzka na Dzurovú – taký kopček – ale asi záleží, koho sa opýtate.
Teplička má proste také čaro.. takú moc priviesť človeka zo zauzlených myšlienok späť na zem. Ja som si uvedomila, že ono to je fakt parádne vymyslené. Keď sa totiž brodíte snehom a kosodrevinou, naozaj vás premkne tá vďačnosť aj za maličkosti, ako sú napríklad vyšľapané stopy v snehu, vreckovky, alebo čaj, ktorý ste váhali vôbec brať – veď na čóó. A nastavenie mysle smerom k vďačnosti je presne to, čo sa nám zíde pri reflektovaní celého roka. 23:06 začína adorka – perfektná príležitosť poďakovať a trošku sa pozrieť zrkadla.
23:52 Panika. Kde je šampanské? Poháre? Reprák..
..kde mám bundu? a rukavice… nevadí, budú bengálske ohne. Máme vosk? Doobre, chlapci sa postarali.
23:58 Sme tu všetci? Máme hymnu? Bude to horieť (podľa predstáv)?
23:59 Pokoj. Všetci sme, všetko máme. 10, 9, 8, 7, 6, 5, 4, 3, 2, 1,… Šťastný nový rok!!!
Párty Pokračuje. Párty ako párty, skôr to asi pripomína večer spoločenských hier a spontánnych výsluchov. Večer ako večer, niektorí z nás vraj ťahali nočnú. O tom ja už veľa neviem… našťastie? My v pokročilom veku sme už o pol štvrtej chrapkali v spacákoch.
Ráno nestrácame čas a hneď sa púšťame do varenia. Prekladáme škrabanie zemiakov a strúhanie mrkvy kolami amerického žolíka, Secret Hitlera a iných hier, ktoré sa veľmi prekvapivo hrajú ľahšie, keď ste v priebehu posledných 24 hodín aj spali… Kto by to bol tušil? Ďalšia výzva je nezaspať na omši, alebo neuspať nás na omši – zase záleží, koho sa opýtate. Ale myslím si, že aj my, aj Miro sme to celkom zvládli. A čo sme si navarili si ideme zjesť! Taký luxusný obed Teplička asi ešte nevidela… už chýba len iný príbor na každý chod. Kakavko po obede? Že sa pýtaš.. skrátka top servis. Spoločná fotka! (Aby sme nezabudli.) a teraz môžeme cítiť, ako začína hustnúť vzduch. To preto, že sa ide deliť upratovanie. Rozpŕchame sa každý naplniť svoj údel – nech to máme čím skôr za sebou. Tí najzdatnejší a najoddanejší z nás ostávajú aj po upratovaní.. máme predsa ešte trošku času do zotmenia (dôležitý záchytný bod, lebo akosi sa nám minula baterka) – dáme Parlament! Ideálna hra na chvíle, keď neviete ani čí ste. Historicky prvýkrát hraná pred desiatou večer. Dokonalý koniec. Nech teda platí: Ako na nový rok, tak po celý rok – možno trochu zmätení a veľmi nevyspatí, ale spolu.
