K sviatku don Bosca od saleziánov v Poprade

Don Bosco pre dnešné časy

Don Bosco mal odvahu hľadať riešenia tam, kde ich iní nevideli. A práve v tom je pre dnešok mimoriadne aktuálny.
Neidealizoval mládež. Poznal jej slabosti, násilie, chaos, morálnu neistotu aj sociálne podmienky, ktoré mladých tlačili na okraj spoločnosti. V jeho časoch to bola industrializácia, migrácia do miest, chudoba, kriminalita mladistvých. Dnes by sme hovorili o digitálnej osamelosti, úzkosti, rozpade vzťahov, tlaku na výkon či strate zmyslu. Kontext sa zmenil, ohrozenie mladých nie.
Jednou z najprovokatívnejších čŕt dona Bosca pre dnešok sú jeho radikálny optimizmus a nádej v prístupe k človeku. Nie lacný optimizmus, ktorý zatvára oči pred problémami, ale optimizmus viery, presvedčenie, že v každom mladom človeku je bod dobra a nádej, že sa k nemu dá dostať.
Veril, že mladí nechcú byť zlí – často len nezažili, že im niekto dôveruje. Preto staval na prítomnosti vychovávateľa, na vzťahu, na sprevádzaní. Dnes by sme povedali: na autentickom stretnutí. Celé saleziánske dielo sa nezačína akýmsi teoretickým programom, ale stretnutím – s konkrétnym chlapcom Bartolomejom Garellim.
V dobe, keď sú mladí často redukovaní na „problém“, „riziko“ alebo „cieľovú skupinu“, je don Bosco hlasom, ktorý hovorí: najprv osoba, potom problém.
Hoci nežil v ľahkých časoch, predsa kládol dôraz na radosť. Nie ako únik, ale ako duchovnú silu. Radosť je jadrom saleziánskej spirituality – nie povrchná zábava, ale hlboká vnútorná pravda človeka, ktorý vie, že je milovaný Bohom.
Pre dnešnú generáciu, poznačenú úzkosťou a vyčerpaním, je toto posolstvo mimoriadne silné: viera nie je ďalšia záťaž, ale zdroj života. Don Bosco vedel, že bez duchovného rozmeru sa výchova mení na tréning správania. Preto spájal každodennosť so spiritualitou – modlitbu s ihriskom, sviatosti s priateľstvom.
Don Bosco nie je pohodlný svätec. Je výzvou. Núti nás pýtať sa, či máme odvahu byť medzi mladými. Či veríme viac v systémy alebo vo vzťahy.
Z príležitosti sviatku svätého Jána Bosca prajeme celej saleziánskej rodine v Poprade, mladým, dobrodincom, sympatizantom a vlastne celému mestu, aby sme mali medzi sebou ako dar od dona Bosca na prvom mieste vnímanie z perspektívy srdca, srdca, ktoré je otvorené, trpezlivé a plné Božieho života.

Komunita saleziánov v Poprade!