Deviatnik k sv. Jánovi Boscovi – 2. deň

2. deň deviatnika – Don Bosco sa modlí

Modlitba je pre duchovný život to isté ako kyslík pre biologický život. Mnoho ľudí sa nemodlí
z jednoduchého dôvodu: nemajú čas, alebo modlitbu považujú za stratu času. V dnešnej dobe,
zameranej na produktivitu a výsledky, sa môže
zdať, že je to skutočne zbytočný čas. Modlitba nie
je cieľ duchovného života, ale prostriedok na to,
aby sme si uvedomili Božiu prítomnosť a lásku.
Jej formy môžu byť rozmanité, ale dôležité je to,
aby nás počas celého dňa privádzala k úžasu nad
Božím dobrodením v našom živote.

Pápež František:

„Všetko v Cirkvi sa rodí z modlitby a všetko rastie vďaka modlitbe. Keď chce
Nepriateľ, Zlý, bojovať proti Cirkvi, robí tak predovšetkým úsilím vysušiť jej pramene, zabraňovať jej v modlitbe. Ak sa upustí od modlitby,
na istú chvíľu sa zdá, že všetko môže ísť ďalej tak ako vždy — zotrvačnosťou —, no po krátkom čase si Cirkev uvedomí, že sa stala akoby prázdnym obalom, že stratila nosnú os, že už viac nevlastní zdroj tepla a lásky. A toto je základná úloha Cirkvi: modliť sa a vychovávať k modlitbe. Odovzdávať z generácie na generáciu lampu viery
s olejom modlitby. Lampa viery, ktorá osvetľuje, ktorá dáva do poriadku veci skutočne také, aké
sú, však môže napredovať jedine s olejom modlitby. V opačnom prípade zhasne. Bez svetla tejto
lampy by sme nemohli vidieť cestu pre evanjelizáciu, ba nemohli by sme vidieť cestu pre správnu vieru; nemohli by sme vidieť tváre bratov, ku
ktorým sa treba priblížiť a slúžiť im; nemohli by sme osvetliť tú izbu, kde sa dá stretnúť v komunite… Bez viery sa všetko rúca; a bez modlitby
viera vyhasína. Viera a modlitba, spolu. Niet inej cesty. Preto Cirkev, ktorá je domom a školou spoločenstva, je domom a školou viery a modlitby.“
(Generálna audiencia 14. apríla 2021)

Ako zvieratká (1855)
Donovi Boscovi sa vďaka jeho láskavým spôsobom
podarilo obnoviť kresťanské zvyky, ktoré sa už z mnohých rodín vytratili. Veľmi mu záležalo na tom, aby sa
pred jedlom a po jedle prežehnávali. Raz ho zavolali
k stolu do istej zámožnej rodiny, ktorá zanedbávala
tento náboženský zvyk. Don Bosco to videl a vedel,
a preto im chcel dať patričné poučenie. Ako to urobil?
Trochu sa zabavil s ich synom, keď ich už volali k obedu. Domáci už stáli pri stole. Don Bosco vstúpil do
jedálne a povedal chlapcovi: „A teraz sa, skôr než začneme jesť, nábožne prežehnáme. Vieš dobre, prečo sa
máme prežehnať pred jedlom?“ „Nie, neviem,“ odvetil
chlapček. „Dobre, tak ti to vysvetlím dvoma slovami.
Predovšetkým preto, aby sme sa odlišovali od zvierat.
Zvieratá nemajú rozum, a preto sa ani neprežehnávajú, keď sa idú nasýtiť, lebo nevedia, že pokrm, ktorý
požívajú, je Božím darom. No my, kresťania, vieme,
že chlieb a ostatné, čo jeme, je darom Božím, a preto
sa máme z vďačnosti prežehnať. A potom vieš predsa,
že človek môže hocikedy zomrieť. Môže sa stať, že
ti kúsok chleba zapadne v hrdle a môžeš sa zadusiť.
Alebo sa ti zapichne kosť z ryby. Ak sa však prežehnáme, Pán Boh nás ochráni od podobného nešťastia. Tak
teda prežehnaj sa so mnou V mene Otca…“ Otec, matka a ostatní hľadeli jeden na druhého a červenali sa.
Odvtedy sa v tej rodine zas prežehnávali pred jedlom.

Modlitba k donovi Boscovi
Svätý Ján Bosco, otec a učiteľ mládeže,
ty si toľko pracoval pre spásu duší;
buď nám vodcom, aby sme hľadali
svoje duševné dobro a spásu blížneho.
Pomáhaj nám plniť si dobre svoje povinnosti,
premáhať náruživosti a ľudské ohľady.
Nauč nás milovať sviatostného Spasiteľa,
Pannu Máriu Pomocnicu a Svätého Otca,
rímskeho pápeža.
Vypros nám šťastnú hodinu smrti,
aby sme prišli k tebe do neba.
Amen.
Pripomeniem si úmysel,
na ktorý sa modlím tento deviatnik.