Misionárky z Francúzska cestujú po Amerike a šíria Božie slovo v okolitých indiánskych kmeňoch. Aj keď to občas vyzerá biedne, nestrácajú odvahu a nádej a plánujú cestu do ďalšieho, ešte neobjaveného kraja. Vtom sa k nim priam rúti mladá slečna s jednou prosbou. S prosbou, ktorá sestrám Bernadete a Augustíne prináša veľkú radosť. Táto mladá dáma, Tekakwitha, chce spoznať Ježiša a stať sa jednou z nich. Po slávení svätej omše sa teda rozhodne prijať krst.

Sestry plnia svoju misiu a je načase navštíviť nepoznané kmene. Kráčajú do neznáma, keď ich Tekakwitha doháňa s ďalšou prosbou. Jej srdce túži po tom, aby sa k nim mohla pridať. Ony bez váhania súhlasia. Je teda potrebné navštíviť kmeň jej otca a požiadať ho o dovolenie.

Vydávame sa na únavnú cestu, pripravené čeliť nejednej prekážke. Prichádzame do dediny Mohawk, Tekakwithinho rodného kmeňa, a tu sa deje niečo strašné. Náčelník nás chce upáliť, ale jeho dcéra Tekakwitha ho zastaví. On, celý bez seba, že po toľkých rokoch opäť vidí svoju dcéru, usporadúva veľkú hostinu. Hráme rôzne hry a spolu sa radujeme.

Po veľkom odpočinku, keďže sme v rodnom kmeni u Tekakwithy a ona nám chce ukázať niečo zo svojej kultúry, učíme sa vyrábať totemy, indiánske čelenky, náramky a náhrdelníky, a hlavne, ako správne strieľať z luku.

Dostávame výborný indiánsky obed a Tekakwitha navrhuje, aby sme spoločne zatancovali ich tradičný tanec. Počas neho misionárkam a Tekakwithi spod plášťa vypadáva ukrytý kríž. Súkmeňovci sa na nás rozbiehajú a my sa ponáhľame až k hranici, kde nás zastavuje mýtnik. Nemáme peniaze, a tak plníme mnoho úloh, ale keď sa vrátime, mýtnik je preč. A aby toho nebolo málo, náčelník so súkmeňovcami nás dobieha a začína sa veľký boj. Je to náročné, ale nakoniec sa nám ich podarí poraziť a získavame priepustku cez hranicu. Náčelník sa vzdáva svojej jedinej dcéry.

Oslavujeme naše víťazstvo. Boj sa síce končí, ale naša misia tu ešte len začína. Spolu cestujeme do Kanady, kde Tekakwitha začína svoj nový život – život misionárky, pripravená slúžiť pravému a jedinému Bohu.

21.9. 2024 o 7:36 27 členná skupina nasadá do električky. Z okna sa dívame na majestátne štíty z ktorých jeden dnes zdoláme.

Naša zostava: saleziáni, novici, oratkári, veličania a rodičia. Jediná spoločná fotka tohto výletu. Ambície a kondícia nás oddelili, ale cieľ sme mali rovnaký- užiť si to!

Zhromaždenie pri Veľkom Hincovom plesi. Pre niekoho to bol cieľ, pre niekoho len checkpoint. Slnko sa oprelo o štíti a počas prestávky sme si mohli vychutnat krásne počasie s úžasnými priateľmi po boku.

Pár záberou lapania po dychu, protestujúcich nôh a lesknúcich sa čiel. Ale to k správnej túre predsa patrí! Odmena v podobe výhľadu každym krok hore stála za to!

A sme na vrchole! Nastal vnútorný a telesný pokoj. A tie dychberúce výhľady! Ohromení sme boli aj z Mira, ktorí si priniesol so sebou surové párky a vytiahol varič. Niektorí si dopriali luxus a spravili si rovno aj kávičku.

A nastala výzva pre naše kolená. Pohľad na okolitú scenériu miernu bolesť vynahradil. Cestou dole si stehná mierne vydýchli, ale rozbehli sa nám ústa.

Bola to krásna túra v spoločnom zložení Oratka a Veľkej. Bezpečne sme sa dopravili domov a nemohli sme sa dočkať na krásne zábery z túry, ktoré môžete nájsť TU.

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

dnes sme sa tu zišli, aby sme pokračovali v uskutočňovaní jedného sna. Sna, ktorý pred sto rokmi práve na tomto posvätnom mieste, v Šaštíne, začali dvaja prví saleziáni, don Viliam Vagač a don Jozef Bokor. Počas uplynulých sto rokov priniesol tento sen bohaté duchovné plody.

Vďaka tomuto snu tisíce mladých rástli vo viere a vo výchovnom entuziazme, v saleziánskom duchu a z charizmy svätého Jána Bosca. Je to sen, ktorý zmenil život mnohým saleziánom, zapojeným do apoštolátu, a ktorý veľa saleziánov udržiavalo svojím svedectvom a obetou počas rokov tvrdého komunistického prenasledovania, keď tajne šírili evanjelium a svedčili o ňom s veľkou odvahou, ako to potvrdzuje mučeníctvo blahoslaveného dona Titusa Zemana. Tento sen dal nádej mnohým mladým, ktorí, ako to chcel don Bosco, dostali školské vzdelanie a mohli začať pracovať.

Drahí bratia a sestry, dnes, keď ďakujeme Pánovi za sto rokov saleziánskeho života na Slovensku, chceme s nádejou hľadieť do budúcnosti a naďalej snívať s otvorenými očami, aby sme naďalej videli zázraky, ktoré Pán konal a koná prostredníctvom charizmy saleziánov.

V biblickom rozmere sny predchádzajú realitu a najkrajšou realitou dnes ste vy všetci, ktorí ste tu na tejto krásnej slávnosti prítomní. Všetci sme šťastní, že tu dnes vidíme toľko mladých ľudí, pretože toto je charizma dona Bosca a charizma mladých. Zatlieskajme všetkým tu prítomným mladým!

Ďakujem všetkým, ktorí nás sledujú v televízii a v médiách. Osobitne by som sa však chcel poďakovať ctihodnému otcovi, donovi Stefanovi Martogliovi, vikárovi hlavného predstaveného saleziánov, vďaka ktorého prítomnosti môžeme objať celú saleziánsku rodinu roztrúsenú po celom svete. A ďakujem prítomným biskupom; trnavskému arcibiskupovi Mons. Jánovi Oroschovi a biskupovi, vášmu saleziánskemu biskupovi, slávnemu synovi tejto saleziánskej provincie, Mons. Vladimírovi Feketemu, ktorý vykonáva svoju službu v Azerbajdžane. A potom srdečne pozdravujem vášho provinciála, don Petra Timka, celú saleziánsku provinciu na Slovensku a ak dovolíte, špeciálny pozdrav Dcéram Márie Pomocnice, ktoré sú ženskou vetvou veľkej rodiny dona Bosca.

Drahí bratia a sestry, dnes sme všetci saleziáni!

Dnes sme všetci saleziáni! Všetci cítime v srdci radosť, charizmu radosti dona Bosca, ktorý nás s nadšením povzbudzoval a hovoril nám, že „radosť je, po láske, najkrajšie stvorenie, ktoré nám Boh dal“.

Charizma radosti. A musím vám povedať jednu vec: veľmi ma potešilo, keď som v knihe, ktorú vydala saleziánska provincia z príležitosti storočnice a ktorá sa volá „Sen, ktorý trvá, trvá, trvá“, videl, že na všetkých fotografiách, ktoré boli uverejnené, sú všetci saleziáni, vrátane nášho drahého otca provinciála, všetci pekne usmiati.

Sto rokov je výročie, ktoré treba osláviť, a to predovšetkým poďakovaním sa Pánovi. Je to sto rokov apoštolátu, služby mládeži a ľuďom na Slovensku a my si chceme pripomenúť všetkých saleziánov a spolupracovníkov, ktorí za týchto sto rokov zasvätili svoj život dobru mladých na Slovensku. Dnes sú v nebi, pozerajú na nás zhora, ale toto významné výročie oslavujú a tešia sa z neho spolu s nami.

Drahí bratia a sestry, pozeráme sa na minulosť s vďačnosťou. Ale musíme aj s hrdosťou, s radosťou povedať, že mladí na Slovensku by bez saleziánov neboli vo výchove obohatení saleziánskymi školami, oratóriami, tábormi, … . Toľko aktivít bolo a stále je veľmi dôležitým obohatením pre naše drahé a milované Slovensko.

Saleziáni teda zohrali veľmi dôležitú úlohu vo výchove slovenskej mládeže. Ste totiž prítomní v mnohých mestách a diecézach Slovenska, o čom svedčí množstvo diel, v ktorých vykonávate svoj apoštolát. Preto vám dnes naozaj celé Slovensko hovorí: Ďakujeme vám, saleziáni, ďakujeme za všetko, čo ste urobili a robíte pre našu mládež!

Drahí bratia a sestry, týchto sto rokov bolo slávnych, ale bolo poznačených aj mnohým utrpením, ktoré si vynútil komunistický režim, a mnohými ťažkosťami. Váš príbeh vzbudzuje obdiv, ale zároveň aj dojatie: koľko obetí, koľko ťažkostí, koľko nepochopenia. A prekonali ste to vďaka apoštolskej odvahe dona Bosca, s mučeníckou smrťou blahoslaveného Titusa Zemana, ktorý je určite korunou a najväčším svedkom týchto sto rokov apoštolátu.

V apoštolskom liste, ktorý pápež František poslal pri tejto slávnostnej príležitosti a ktorý prečítame pred koncom svätej omše, pápež hovorí, že vy, saleziáni, musíte byť aj naďalej, ako to povedal don Bosco, skutočnými duchovnými otcami mladých. Ďakujeme vám teda za to, čo ste urobili, za to, čo robíte, ale musíme sa pozerať dopredu na ďalších sto rokov. Potrebujeme nové povolania, potrebujeme nových spolupracovníkov, potrebujeme silnú a radostnú saleziánsku rodinu!

Preto, drahí bratia a sestry, zatiaľ čo sa s vďačnosťou pozeráme na minulosť, žime prítomnosť s nadšením. Nech s vašou pomocou snívame, ako ste nás aj doteraz privádzali k snívaniu! Snívajme s donom Boscom! Pokračujme v tomto sne, ktorý ste začali pred sto rokmi! Slovensko potrebuje snívať! A môže snívať s vami, s mladými, s vašou charizmou. Snívať s nádejou, s radosťou a nadšením.

Drahí bratia a sestry, tento sen trvá, trvá, trvá. Nech žijú saleziáni! AMEN.

Záznam svätej omše si môžete pozrieť v archíve TV Lux.