Píše nám otec provinciál

List provinciála Saleziánov dona Bosca na Slovensku spolubratom, saleziánskej rodine a mladým k aktuálnej epidemickej situácii

Drahí spolubratia, členovia saleziánskej rodiny a mladí našich stredísk,

už po druhýkrát sme všetci vstúpili do nezvyčajného a tentokrát ešte náročnejšieho obdobia, v ktorom stojíme zoči voči niečomu, čo dobre nevidíme ani nepoznáme. Vidíme však, že to v spoločnosti vytvára veľa nejasností, neistoty, strachu a tentoraz i hnevu a podráždenosti. Viac ako v jarnej vlne. Týmto listom vás nechcem ani zaťažiť ani poučovať, len túžim vyjadriť to, čo by možno chcel dnes vyjadriť aj don Bosco: prežívajme túto situáciu ako dobrí kresťania a čestní občania!

Ako dobrí kresťania pozerajme sa na túto situáciu s vierou, tak akoby sme videli Neviditeľného, ktorý je tu vo všetkom s nami. V spoločnej i osobnej modlitbe sa s dôverou zverujme do Jeho rúk, z ktorých načerpáme vnútorný pokoj, radosť a optimizmus, tak typické pre našu charizmu. Modlitba udrží našu vieru v „dobrej imunite“ proti všetkým pesimizmom, pochybnostiam a zlosti, ktorá sa u niektorých ľudí v tomto období vyplavuje. Ona nám pomôže vnášať do našej krajiny pokoj, ktorý si svet sám dať nemôže. Zároveň bude v nás prebúdzať i kreativitu ako nezostať uzavretými sami v sebe a ako svojimi postojmi šíriť radostnú zvesť evanjelia, ako byť „dobrým samaritánom“, ktorého spomína aj Svätý Otec František vo svojej najnovšej encyklike, a ktorý je citlivý na potreby druhých a „vidí“, kde je treba pomôcť. Ukážme svojimi postojmi, že nevyhnutné obmedzenia sa nemusia len pasívne strpieť, alebo byť neustále spochybňované, ale že môžu byť ďalšou obrovskou príležitosťou ako vytvárať hlbším spôsobom spoločenstvo. Spoločenstvo s Bohom i medzi nami navzájom! Veď ani Pán Ježiš neodstránil, ale prijal obmedzenia a limity našej ľudskej prirodzenosti, aby nám ukázal, že skutočná sloboda a šťastie nie je v neobmedzenosti, ale v spoločenstve s Otcom i s bratmi a sestrami, ktorí sa milujú tak, ako nás miloval On.

Ako čestní občania teda buďme zodpovední za seba i za ostatných okolo nás a hľadajme veľmi konkrétne spôsoby múdrej, obozretnej a slobodu rešpektujúcej služby, ktorá vychádza z lásky. Pole nezištného dobrovoľníctva je v aktuálnej situácii naozaj veľmi veľké! Spomeňme si ako don Bosco s mamou Margitou a chlapcami na Valdoccu nezisťovali, kto je zodpovedný za situáciu opustených mladých alebo za šíriacu sa choleru, ani sa nedožadovali pomoci od štátu, ale sami veľmi podnikavo, hoci i s nedostatočnými prostriedkami, sa v službe obetavo darovali tým, ktorí to potrebovali. Veľmi sa teším z toho, ako ste už vo viacerých komunitách a strediskách pohotovo zareagovali na požiadavku spolupráce zo strany štátnych orgánov. Buďme v tom naďalej veľkodušní, pružní a tvoriví! Každý nech v slobode zváži čo mu jeho sily, vek či zdravotný stav dovoľuje, ale nezostaňme uzavretí v strachu alebo nespokojnosti. V modlitbe na vás všetkých pamätám a požehnávam všetko čo robíte pre šírenie Božieho kráľovstva v tomto čase skúšky.

V Bratislave, 24. októbra 2020

Peter Timko sdb

provinciál