Misijný sen don Bosca pokračuje …

V roku 1875 don Bosco uskutočnil svoju veľkú túžbu, ktorú dlho nosil vo svojom srdci. Vyslal don Cagliera s prvou výpravou na misie do latinskej Ameriky. Odvtedy misijný zápal stále horí a minulý rok sme oslávili 150 výročie tejto udalosti i výpravy. Odchádzajúci saleziánski misionári dostávajú pri svojom misijnom poslaní kríž s veľavravným nápisom a hlbokým významom.

Da Mihi Animas Coetera Tolle: je motto, ktoré od počiatku charakterizovalo synov Dona Bosca. Táto krátka saleziánska modlitba, nadobúda v misijnom kontexte zvláštne svetlo: zanechať všetko, aj vlastnú krajinu, istoty, kultúru, aby sa bezvýhradne venovalo tým, ku ktorým sme poslaní, aby sme boli pre nich nástrojmi ich spásy.

Duch Svätý, ktorý schádza na Dobrého Pastiera, ako to bolo v rieke Jordán, schádza teraz na Krista prítomného v pastoračnom dynamizme Cirkvi. Celá misijná aktivita bez Ducha Svätého, bez jeho svetla, bez jeho rozlišovania, bez jeho sily a bez jeho svätosti, sa redukuje len na sériu prázdnych aktivít, len konaných na vzdialených miestach.

„Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého” (Mt 28,19) je srdcom misijného mandátu Vzkrieseného. Text dáva mandát robiť zo všetkých osôb Ježišových učeníkov: Grécky text podčiarkuje mathêteúsate, „robiť učeníkov”, čo je oveľa viac ako ako docete (vyučovať), a ktorý sa realizuje prostredníctvom ďalších troch slovies (v.18-19): „Daná”, „krstite” a „učte”. Evanjelizácia vyžaduje postoj „Cirkvi, ktorá vychádza”, aby prišla k všetkým, ponúkajúc plnosť Božieho daru, prostredníctvom slov a skutkov. Slová, ktoré učia všetko to, čo nám Učiteľ zjavil. Skutky: všetko kreatívne výchovno-pastoračné „misionárske konanie”, plné iniciatívy, ktoré prináša dôstojnosť a ľudskosť najchudobnejším mladým, ale najmä ponúkajúc najväčšie zo všetkých diel: ponorenie do sviatostnej milosti krstu, ktoré prináša všetkým osobám, ponoriť sa do plnosti života Božieho tajomstva v jednote Otca, Syna i Ducha Svätého.