Animátorská víkendovka

Milý animátorský denníček! Viem, na naše zážitky sme ťa nechali čakať naozaj dlho, no školské povinnosti nás zasypali ako lavína. Aby sme im aspoň na chvíľu unikli, v piatok 15.10. sme učebnice z batohov vybrali a vymenili ich za oblečenie, spacák a zápisník.

Tá dobrodružnejšia polovica z nás víkendové dobrodružstvo začala na vlakovej stanici. Tí ostatní, ktorých kalendár upozorňoval okrem víkendovky aj na stretko, si splnili svoje animátorské povinnosti a nasadli do auta.

Nepopieram, cesta bola dlhá no v takej úžasnej partii ubehla rýchlo. Nakoniec sme sa zvítali a ubytovali na internáte saleziánskej školy v Žiline. Ocitli sme sa na palube výletnej lode Poseidon. Na chvíľu sa z nás stali osoby z rôznych kútov sveta a z rôznych spoločenských vrstiev – mohli sme sa porozprávať s anglickým lordom, profesorom botaniky, predavačkou či mladou cestovateľkou. Prvý večer plavby sme odštartovali večerou a tancovačkou. Zábavu prerušil varovný krik posádky – neďaleko vybuchla rádioaktívna bomba a my sa potápame. Radostná zábava a smiech sa v momente zmenili na boj o holý život. Žiaľ, nie všetci tento boj vyhrali.

Po niekoľkohodinovom trápení sa odvážnej skupinke preživších podarilo doplávať na neďaleký ostrov a vypustiť svetlicu, aby nás niekto zachránil. Našťastie, naše signály zbadala iná loď a priplávala po nás. Po namáhavom boji s prírodnými živlami sme všetci veľmi rýchlo zaspali zaslúženým spánkom v jej kajutách.

Presne viem, čo si teraz myslíš – ráno sme vstali a oslavovali našu záchranu. No musím ťa sklamať, ráno vyzeralo úplne inak…Zobudili sme sa na nepríjemný zvuk sirény, z ktorého nám skoro praskli ušné bubienky. Rýchlo sme sa prezliekli a vydali sme sa zistiť, čo tento rámus znamená. Privítala nás posádka v ochranných odevoch, rukaviciach a s rúškom na tvári. To mohlo znamenať jediné…

Výbuch nespôsobil iba otrasy a veľké vlny, ale okrem nich sa rozšírila aj neznáma nebezpečná nákaza, ktorá sa prejavuje trasením rúk. Aby sme eliminovali riziko nákazy, kým nájdeme protiliek, spravili sme bezpečnostné opatrenia – rozdelili sme sa do tímov a zviazali sme si ruky. Takto chránení sme sa vydali plniť dôležitú misiu – zistiť DNA vírusu a objaviť protiliek.

Môžeš mi veriť, zapotili sme sa viac ako pri úniku z lode. Napokon sa nám podarilo objaviť DNA, vytvoriť protiliek a rovno ho aj otestovať – našťastie bol náš výskum úspešný a mohli sme sa znova slobodne pohybovať. Tento úspech sme oslávili výborným obedom, volejbalom a rôznymi aktivitami. Budovanie partie sme zvládli na jednotku.

Keďže animátorstvo nie je len o skvelom kolektíve animátorov, poobede sme sa presunuli k inej oblasti animátorského života – k stretkám. Dozvedeli sme sa, na čo všetko máme dbať pri výbere tém a aktivít na stretká a pod dohľadom Niky sme to skúsili previesť aj do praxe. Som si istá, že ti nemusím hovoriť, kto založil saleziánov. Áno, práve na don Bosca a jeho život sme sa zamerali v ďalšej z aktivít, ktoré nás čakali. Všetci sme museli prehľadať najtajnejšie zákutia mozgových závitov, aby sme dokázali poskladať jeho životný príbeh. Spoločnými silami sa nám to napokon podarilo a mohli sme sa presunúť k hlavným častiam večera – sv. omši a večeri.

Ráno sme sa plní síl stretli na raňajkách. Nedeľné doobedie sa nieslo v znamení ďalšieho aspektu animátorského života. Vieš o čom hovorím? Trochu ti napoviem… začína na D a končí na uchovný život. V osobnej modlitbe a aj na spoločnej omši sme Bohu poďakovali za krásny spoločný čas a prosili si veľa síl do ďalšej animátorskej služby.

Víkendovku sme ukončili slávnostným nedeľným obedom a po ňom nastal čas na našu najmenej obľúbenú aktivitu – balenie, lúčenie a cestu domov. Milý denníček, sme na konci rozprávania. Verím, že si cez neho prežil všetky naše zážitky aspoň v duchu a že sa tešíš na zážitky, o ktoré sa s tebou podelíme nabudúce. Zatiaľ ahoooj!