Stavanie klziska očami novica
Vstupujúc do mesiaca január, ktorý môžeme volať aj SALEZjanuár, lebo je celý presiaknutý saleziánskym duchom a spomienkami na mnohých našich svätcov saleziánskej rodiny a ktorý vrcholí slávnosťou 31. januára, kedy si spomíname na nášho drahého zakladateľa Svätého Jána Bosca. Nebol by to Don Bosco, keby nás neprekvapil nejakým dobrým darčekom. Konečne spolu zo správami, kde sa niečo hovorí o Covide, začali sa objavovať aj slová „uvoľnenie opatrení“, „možnosť stretiek“… a iné uchu milé slová, ktoré so sebou prinášajú a evokujú v našom srdci veľa príjemných spomienok, ktoré sme mohli niekedy zažiť spolu v našich strediskách. Po dlhšom období ,kedy sme boli ukrátení o všetky tieto vzácne akcie, sme sa stretli. A aby sa aj tento rok mohlo spraviť na našom saleziánskom dvore vo Veľkej klzisko pre všetkých mladých, kde budú môcť robiť gymnastické triky a chalani si zamastia fest dobrý hokej, don Ľuboš 14.01. spískal chalanskú brigádu, ktorá sa uskutočnila 15.01. a do ktorej sa zapojilo vyše desať chlapcov od 13-23 rokov.
Chlapci z veľkým nadšením a niektorí aj s praktickými zručnosťami a pod velením vedením Ľuboša dokázali postaviť mantinely pre budúce klzisko.
Keď že Don Bosco svojim chlapcom sľúbil prácu a chlieb (v orig. „Práca, chlieb a nebo“), aj keď saleziáni na toto zabudli, o fajnú desiatu s chlebíčkami a čajíkom sa postarala naša teta kuchárka pani Janka.
Počas prace bola pekná neformálna atmosféra, kde sme mohli okrem kladiva prehodiť aj zopár slov. Mantinely pevne stoja a čakajú na mráz, ktorý môžeme v týchto dňoch v modlitbe vyprosovať u Pána. Ďakujeme všetkým, ktorí sa zapojil do tejto akcie, zatiaľ môžeme oprášiť korčule a veríme, že už čo skoro sa stretneme na našom klzisku.
Na záver sa chcem s vami podeliť o myšlienku, ktorú na začiatku školského roka náš novic majster použil v kázni. Spomínal na rozhovor s jedným chalanom, ktorý bol vážne chorý a zápasil o život. Na záver tejto návštevy sa Maťo opýtal, či by nechcel niečo odkázať svojim kamarátom v oratku. Povedal, že keby sa teraz mohol vrátiť späť, vychutnával by si viac čaj, s väčšou pozornosťou by počúval človeka, s ktorým rozpráva… Jednoducho by žil naplno každú chvíľu svojho života.