animátori

Milý denník popradských animátorov,

po Veľkej noci strávenej s rodinami a v našich farnostiach prichádza aj čas, aby sme sa znovu stretli aj my – animátori tvojho strediska.

Ako to už býva zvykom, hoc si na to nikto nepamätá, dôvodom nášho zhromaždenia boli – Emauzy. Ako dopadli Emauzy podľa Lukáša? To sa dočítaš v Lukášovom Evanjeliu, 24;13-32. Snáď si nemyslel na niečo iné…

Miro nás pútavým gifom navnadil, a tak sme sa viacerí odhodlali akcie zúčastniť. Hoc niektorí stále netušili kam a stratili sa v čase i v priestore. Keď sa úvodná naháňačka a schovávačka skončila, mohli sme začať s programom na Kvetnici. Vydali sme sa v ústrety západu slnka na Zámčisko. K západu slnka. No. Organizátori zabudli objednať slnko… Hmla a saharský piesok nás obrali o veľa výhľadov. Ale pekné fotky máme, tak sa sťažovať nebudem.

Cestu dole sme obohatili o duchovný zážitok modlitbou ruženca. Z Kvetnice sa naša zostava presunula do nášho skromného oratka.

Iba jedna členka zostavy však vedela, čo sa bude diať ďalej. Pripravila si pre nás totižto veľkú súťaž s jasnou témou: naše oratko a ľudia (alebo veci) v ňom.

Krycie meno tejto súťaže bolo BAK. Pýtaš sa prečo? Poviem ti len toľko, že tvorkyňa súťaže má veľmi rada skratky, a nie každý im musí rozumieť.

Popasovali sme sa s otázkami o prítomnosti i histórii oratka, skúšali sme šťastie pri bizarných štatistikách, spomínali si na texty táborových hymien, a vo veľkom finále ukladali náhodne vybrané predmety na správne miesto v oratku.

V priemernom animátorskom denníku by stálo, že víťazstvo nebolo dôležité a je hlavné, že sa všetci dobre bavili, ale vyhrať sa podarilo mojej skupinke, takže tu také veci písať nebudem. Radšej sa poďakujem skvelej spoluanimátorke, ktorá pripravila program a dala mi tak možnosť opäť v niečom zvíťaziť.

Pozbierané koláčiky a teplé čajíky zo stola zmizli rýchlo, to isté sa dá povedať aj o našom spoločnom čase. Ale slovami klasika „dobre bolo”, už aspoň všetci vieme, čo sa robí na takých Emauzách.

Na bledom plátne zimného večera sa vytvára obraz pokoja a tepla. Okolo stola sa tiahne priateľská atmosféra, kde sa stretávajú úsmevy a príbehmi sa prepletajú spomienky, sprevádzané vôňou čerstvo uvarenej kapustnice a vianočných špeciálov.

Je to tu zas, treba poznamenať.

Po roku sme sa opäť všetci stretli medzi stenami nášho milovaného oratka pri štedrovečernom stole. Niekto sa ostrihal, niekomu vlasy narástli. Pribudli nové tváre, iné sú zas už stálou súčasťou tejto dlhoročnej tradície. Naše duše duchovnou obnovou naladené na rovnakú vlnovú dĺžku, si posadali za jeden stôl, aby sme ako jedna veľká animátorská rodina mohli tieto krásne sviatky prežiť (aj) spolu.

,,Táto večera je pre vás, na znak vďaky za tento rok vašej služby,” boli slová nášho otca direktora – Maťa Kačmáryho, ktoré boli sladké sťa med s chutnými koláčikmi, ktoré zdobili naše stoly.

Úsmevy na tvárach nám vyčaroval program, ktorý si pripravili naši vysokoškoláci. No a keď ručičky ukazovali už privysokú hodinu, prišiel čas na otváranie darčekov od tajných ,,Ježiškov”.

Bol to vskutku večer plný napĺňania. Žalúdkov, ruksakov ba čo viac, našich krehkých duší. Ďakujeme a prajeme Vám v mene všetkých animátorov pokojné prežitie vianočných sviatkov!