Čo s prípravou?

______________

Ako je to s takou normálnou prípravou?

Prvá fáza je vzdialená príprava. Príprava na manželstvo sa v skutočnosti najlepšie začína od malička (najlepšie pred narodením – výchovou rodičov) – pretože výchova k láske nie je iba záležitosťou zaľúbenia (silných citov) alebo rozumového rozhodnutia. “Od malička” je teda prvá fáza. Tu majú najväčšiu úlohu vlastní rodičia a farnosť v spolupráci so školou a pastoračnými spolupracovníkmi (napr. animátormi), ktorí vytvárajú výchovné prostredie.

Druhou fázou je blízka príprava – ktorá začína v období spoznávania svojho povolania (“či ma Boh volá do manželstva, alebo do zasväteného života a … podobne”). Je to obdobie dospievania a adolescencie. (napr. po prijatí sviatosti birmovania). Tu sa človek učí vnímať hodnoty a volanie Boha do spolupráce na konkrétnej ceste životom – konkrétnom čase a okolnostiach (nie iba vo vlastnej fantázii). Pre toto obdobie je veľmi potrebné nájsť si spoločenstvo, lebo nie je dobré a ani správne, aby človek žil v samote, alebo iba s niekým na skúšku vo dvojici. Najlepšie sa v tomto období človek učí naplno žiť pre druhých a rozvíjať pri tom svoje dary nielen v škole, ale aj ako dobrovoľník, či animátor v nezištnej službe druhým. Je to čas, keď sa učíme deliť o dary a vieru aj mimo našej vlastnej rodiny. Ide o čas života v spoločenstve (nie vo dvojici).

Treťou fázou je bezprostredná príprava. Toto obdobie je časom chodenia spolu s úmyslom hlbšie sa spoznať kvôli túžbe vstúpiť do manželstva. Nepatrí sem spoločné bývanie pod jednou strechou a ani “priateľstvo s výhodami”, či “manželstvo na skúšku” ani “striedanie partnerov” – všetky tieto spomenuté formy nie sú prípravou do manželstva, ale ťažkým previnením voči Bohu a láske. Dôvod je jednoduchý, nie je dobré darovať sa jeden druhému celý (telesne) skôr, ak do vzťahu nemôže naplno vstúpiť Boh (to sa deje až pri uzatvorení manželstva). On povoláva k láske, obdarúva a učí človeka, aby v nej rástol a pomáha mu spoznávať cestu i osoby, ku ktorým je povolaný. Toto platí aj pre manželstvo a manželskú lásku. Telesné vzájomné darovanie sa je aktom manželskej lásky a vyjadruje darovanie celej osoby jeden druhému – ináč je klamstvom. Alebo ináč: “Ak nie sme manželia, tak nemôžeme ani žiť ako manželia!” (s láskou a vzťahmi sa nezahráva a ľudia nie sú pokusné objekty). Táto posledná fáza pred manželstvom nie je na jeho prežívanie, ale na jeho prípravu.

Ak si chlapec a dievča (muž a žena)  vyjasnia svoje úmysly, predstavy, túžby a prídu k tomu, že spoločný život v manželstve je pre nich Božím volaním, prichádza k sľubu, že sa spolu zoberú – čo sú zásnuby. Všetko sa prežíva v hlbokej pravde a otvorenosti medzi sebou a voči Bohu i pôsobeniu jeho milosti (potrebné je mať čas na spoločnú modlitbu, delenie sa o dar viery – Božie Slovo, pristupovať k sviatostiam). Toto je záver prípravy na manželstvo, dolaďuje sa tu všetko, aby mohlo vzniknúť manželstvo – aby sa muž a žena mohli darovať úplne a bezvýhradne. Preto je prekážkou, ak si prípravu zameníme za “manželstvo bez papiera”. Totiž manželstvom vzniká jednota osôb muža a ženy v Božej láske, ktorej základom je vždy Boh. Vznikom manželstva definitívne končí hľadanie partnera/ky a začína život v novej slobode, ktorá je vždy podmienkou lásky – v rozhodovaní ako byť najlepšie darom pre tú – pre toho, ktorú/rého som si vybral/a.

Dôkazom pravdivosti tejto Božej požiadavky je aj skúsenosť, že “predmanželské” spoločné bývanie neprináša stabilitu v láske, ale ju skôr ochudobní a určite oberie o Božie požehnanie v jej príprave. A naopak, čistota úmyslov a vzťahu je veľmi potrebným základom na komunikáciu aj pre budúcnosť, ktorá môže priniesť situácie, ktoré sa nedajú zvládnuť bez Božej pomoci a s ochotou obetovať sa pre toho druhého.

V príprave je najdôležitejšie čím skôr si nájsť kňaza i manželov na dialóg i program vhodný na prípravu podľa ich situácie a možností. Preto je potrebné najprv konzultovať veci s vlastným farárom (duchovný otec farnosti, kde bývate). Nie vždy je všetko ideálne, preto je potrebné mať múdreho sprievodcu na tejto ceste. Pomocou na ceste je aj stránka domanzelstva.sk, teologiatela.sk, no najdôležitejšie je mať osoby so svedectvom svojho života medzi ktoré patrí na prvom mieste Najsvätejšia Trojica (Boh ? ), ktorá v prvom rade buduje spoločenstvo Cirkvi cez sviatosť kňazstva a mažnelstva. K láske teda patrí aj múdrosť, ktorá je darom Božieho Ducha, vecou čistého srdca i štúdia.

Tieto fázy hlbšie objasňuje učenie Cirkvi najmä  Katechizmus katolíckej Cirkvi (KKC), “Teológia tela“, “Exhortácia Familiaris Consortio” od pápeža Jána Pavla II., a tiež novšia “Exhortácia Amoris Laetitia” od pápeža Františka, ale aj veľmi cenný dokument pápeža Pavla VI. “Encyklika Humane vitae”. Obsah týchto dokumentov je veľmi vhodné poznať  a osvojiť si včas – ešte pred vstupom do manželstva – pre posilnenie jednoty v  zmýšľaní i v raste dobrých návykov a vykoreňovaní závislostí, ktoré ničia schopnosť milovať. 

_____________