Dnes má náš kostol vo Veľkej „narodky“. (“Slávnosť” posviacky chrámu)

Úvod – hodnota a význam farského kostola

Farský kostol je Božím domom – domom Nebeského Otca pre farnosť – rodinu rodín, pre spoločenstvo Boha a človeka. Tu je farnosť v tomto pominuteľnom čase doma. Odtiaľto pramení život nových Božích detí – krstom sa stávame Božími synmi a dcérami (miesto kde sa krstí). Od oltára vzniká jednota a sila manželstva. Tu sa živia ľudia Božím slovom a Eucharistiou. Tu prichádzame, aby sme načerpali pokoj – aby sme sa s Bohom zmierili – aby nás uzdravil od smrti a od hriechu, ktorý ju spôsobuje. Tu nám do nášho vnútra, cez sviatosť zmierenia stvorí Nebeský Otec nové srdce – miesto kde v Trojici prebýva a žije. Tu sa stávame dospelými, zodpovednými a milujúcimi kresťanmi. Tu prichádzame, aby nás Boh premieňal – pripodobňoval a posilňoval nás na ceste k Nemu domov do večnosti. Odtiaľto sme posielaní, aby sme šli do svojich príbytkov i sveta šíriť dobro – radostnú zvesť. Kostol je miestom, ktoré formuje miestne spoločenstvo s Bohom – “živý chrám”, v ktorom pôsobí. Je miestom, ktoré zhromažďuje, posilňuje a premieňa… Každý jeho kameň – člen spoločenstva farnosti hovorí, že sme pospájaní v jeden organizmus…, ktorý má žiť…

Zvláštna atmosféra dneška

Dnes to vyzerá akosi ináč. Na narodeniny (slávnosť posviacky chrámu) nik neprišiel, hoci je kostol obnovený zvonku i zvnútra. Vlastne prísť ani nik nemohol… Je zákaz vychádzania kvôli epidémii, ktorá môže zabíjať. Prišiel iba farár. Sadol si na lavičku pred kostol. Pozrel na vežu, ktorá ukazuje smer života pre živých a na hodiny, ktoré ukazujú ako sa čas kráti. Do vývesky dal aktuálne oznamy – pre tých, čo chcú žiť. Čas zákazu verejných bohoslužieb by mal skončiť po 1.11., po Slávnosti všetkých svätých – po prvom testovaní na prítomnosť vírusu a možno aj lásky voči Bohu a Jeho príbytku. Potom nás čaká čas dušičiek – čas očisťujúcich sa duší.

Kostol je miestom, kde sa stretá nebo so zemou, kde Boh vstupuje do sŕdc tých, ktorí častokrát netušia, akú majú moc pomáhať a zachraňovať. Čas „dušičiek“ je časom pomoci tým, ktorí nám budú čochvíľa pomáhať z neba, ak im pomôžeme. Pomáhať však môžu iba živí či oživení – očistení od hriechu a naplnení láskou voči Bohu a blížnym. Bude náš chrám ešte živý? Bude, pokým Boh vo Veľkej môže počítať s človekom. Pokým môže prebývať v rodine – tam, kde rastú chrámové kamene, a tam, kde spoločenstvá žijú v jednote.

inšpirácia

Od kostola domov kráča ktosi popri stĺpe Nepoškvrnenej v modlitbe:  „Pane, daj nám na príhovor Nepoškvrnenej Márie, Matky Ticha, ticho do nášho srdca a milosť, aby sme včas dali prednosť Tebe pred klamstvami tohto sveta. Nech manželia vedia, že sú znakom Tvojej prítomnosti. Že si nesú zodpovednosť za to, ako Ťa ich a Tvoje deti budú milovať. Že vďaka sviatosti manželstva sú pohyblivým bohostánkom kdekoľvek, nech si myslia čokoľvek. Nech svedčia o Tvojej prítomnosti. Nech vedia, že Ty si verný a zostávaš pri nich aj vtedy, ak svoju vernosť porušia. A daj kňazom milosť, nech sú pokorní a múdri, aby zjavovali mladým i všetkým srdce Dobrého Pastiera. Nech vytvárajú spoločenstvo – jadro obnovy s tými, ktorí prijali Tvoje slovo, pre tých, ktorí sa stratili, alebo v Tvoju lásku ešte neveria. Pane daj, nech náš kostol nie je obieleným hrobom plným mŕtvych duší, ale miestom, odkiaľ oživuješ a uzdravuješ s nami a cez nás. Amen.“  

Niečo z histórie

V krátkosti:

Kostol je z 13. storočia. Z pôvodnej neskororománskej stavby sa zachovala veža a múry lode. Presbytérium a klenba lode sú z 15. storočia. Zariadenie kostola je zväčšia barokové. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje bronzová gotická krstiteľnica z roku 1439 s medeným vrchnákom z roku 1666. Organ, ktorý sa nachádza v kostole, bol postavený v druhej polovici 17. storočia. Vitráže okien sú s tematikou: „Korunovácia Panny Márie“ a „Božie milosrdenstvo“. Navrhol ich akademický maliar Michal Trembáč a zhotovené boli v roku 2003.

Trochu viac:

Patrocínium: sv. Jána, evanjelistu

Vznik: okolo roku 1260

Poloha: v opevnenom areáli v centre mestskej časti

Historický región: Spiš

Stručný popis: dvojloďový ranogotický kostol s polygonálnym presbytériom, predstavanou západnou vežou, severnou sakristiou a dvojpodlažnou prístavbou

História
Kostol postavili niekedy v 60. rokoch 13. storočia (obec sa spomína prvýkrát v roku 1268) ako typickú ranogotickú stavbu tých čias v podobe jednolodia s kvadratickým presbytériom a západnou predstavanou vežou.
Začiatkom 40. rokov 14. storočia bolo pôvodné presbytérium rozšírené polygonálnym ukončením a k severnej strene lode pristavali kaplnku. Okolo roku 1370 bola loď zaklenutá na dva desaťboké piliere, čím sa jej dispozícia zmenila na dvojlodie.
Ďalšou prestavbou prešiel kostol aj koncom 15. storočia, kedy severnú kaplnku nahradila dvojpodlažná prístavba, ktorej horná časť, pôvodne prístupná z lode, slúžila zrejme ako oratórium.
V 18. storočí bol celý objekt zbarokizovaný, pred južný portál doplnili predsieň a roku 1819 vstavali do západnej časti lode murovanú klasicistickú tribúnu.
V roku 1956 odkryli sondami stredoveké nástenné maľby na južnej stene severnej prístavby, ktoré zrejme tvoria súčasť christologického cyklu a pochádzajú cca z polovice 14. storočia. V roku 2003 boli zhotovené nové vitráže okien.

Zaujímavosti


– Kostol predstavuje výraznú dominantu námestia.
– Špirko uvádza rozmery stavby bez veže 24,2 x 8,5 m.
– Z ranogotickej stavby sa zachovala zbarokizovaná veža a obvodové múry lode s južným ústupkovým portálom (vstupnou bránou) – ku ktorej je pristavená prístavba s neskôr doplnenými spovedelnicami.
– Ten predstavuje krásnu ukážku ranogotického umenia. Kalichové hlavice stĺpikov sú zdobené reliéfom viničných listov, po oboch stranách samotného vstupu sú ľudské tváre – naľavo Adama a napravo Evy.
– Z čias gotických prestavieb sa zachovalo zaklenutie presbytéria so zdobenými svorníkmi (reliéf ružice, resp. Baránka Božieho) a klenba lode podoprená dvoma stredovými piliermi s priemerom 61 cm. Z architektonických detailov ide o kamenné pastofórium z konca 15. storočia a zamurovaný jednoduchý portál v južnej stene presbytéria.
– Bronzová krstiteľnica z dielne Johannesa Weigela zo Spišskej Novej Vsi pochádza z roku 1439.
– Neskorogotický krídlový oltár Panny Márie z roku 1480 je dnes v zbierkach Kresťanského múzea v Ostrihome.
– Stredoveké kostoly sa zachovali v ďalších mestských častiach mesta Poprad – Spišská SobotaStráže pod Tatrami či Matejovce, v samotnom Poprade, ako aj v okolitých obciach Veľká LomnicaMlynica, Gánovce či Veľký Slavkov.

Súčasný stav
Kostol je farským chrámom miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, ktorú spravujú saleziáni don Bosca. V súčasnosti (r. 2020) je obnovený zvonku i zvnútra.

Bohoslužby: každý deň v týždni, aktuálne info o časoch sv. omší na stránke farnosti.

Praktické informácie

Nájdete na stránkach:
http://popradvelka.fara.sk/, https://salezianipoprad.sk/ (stránka sa buduje)

Kontakt na farský úrad: 052/ 776 84 74, mobil 0919 147 900,

Literatúra:
– Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
– Žáry, J.: Dvojloďové kostoly na Spiši, Tatran, Bratislava 1986.
– Togner, M. – Plekanec, V.: Stredoveká nástenná maľba na Spiši. Arte Libris – Plekanec & Haviar, Bratislava 2012.
– Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika. Lúč, Bratislava 2001.
– Judák, V. – Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 4061), http://popradvelka.fara.sk/multimedia/virtualna-prehliadka/ ; https://www.poprad.sk/sakralne-pamiatky.phtml?id5=19982

D.V. sdb